Pätnásty máj je dňom, ktorý v priebehu storočí priniesol odvážne lúpeže, nečakané vojenské víťazstvá, zrod hnutí za práva žien aj baseballovú hanbu. Od londýnskych koľajníc po virgínske údolie — tento dátum zanechal v dejinách výrazné stopy.
1803 – Narodil sa Juan Almonte, muž medzi dvoma svetmi
V roku 1803 sa narodil Juan Almonte, syn mexického národného hrdinu Josého Maríu Morelosa. Almonte sa stal vojakom a diplomatom, no jeho meno je neoddeliteľne späté s jednou z najkontroverznejších kapitol mexických dejín — Druhým mexickým cisárstvom. Tento konzervatívny monarchistický projekt, podporovaný Napoleonom III. a francúzskou armádou, sa pokúsil zvrátiť republikánske zriadenie v Mexiku. Almonte v ňom zastával funkciu regenta. Cisárstvo, oficiálne existujúce v rokoch 1863 až 1867, bolo dielom mexických konzervatívcov, duchovenstva a šľachty, ktorí hľadali oporu v európskych mocnostiach. Almonte sa tak ocitol na strane, ktorá napokon prehrala — no jeho životný príbeh zostáva svedectvom o hlbokých politických rozporoch, ktoré Mexiko v 19. storočí rozdeľovali.
1841 – Clarence Dutton, geológ, čo čítal v skalách
Presne o 38 rokov neskôr, 15. mája 1841, sa narodil Clarence Edward Dutton — americký geológ a dôstojník armády Spojených štátov. Dutton strávil kariéru štúdiom geologických útvarov amerického Západu a jeho práce prispeli k pochopeniu vulkanizmu a tektonických procesov. Zomrel v roku 1912. Hoci jeho meno dnes nepatrí medzi najznámejšie, v dejinách americkej geológie má pevné miesto.
1855 – Veľká zlatá lúpež na anglických koľajniciach
Noc z 15. mája 1855 vstúpila do britskej kriminálnej histórie ako Veľká zlatá lúpež. Z vlaku smerujúceho z londýnskej stanice London Bridge do Folkestone, odkiaľ malo zlato pokračovať do Paríža, zmizli tri debny so zlatými prútmi a mincami. Korisť vážila 102 kilogramov — teda 224 libier.
Za krádežou stáli štyria muži. Dvaja z nich — William Tester a James Burgess — boli zamestnancami spoločnosti South Eastern Railway, ktorá prepravu zabezpečovala. Práve ich prístup k vnútorným procesom železnice umožnil, aby sa lúpež odohrala priamo zo strážneho vozňa počas jazdy. Prípad otriasol dôverou v bezpečnosť prepravy cenností a stal sa jednou z najznámejších vlakových lúpeží 19. storočia.
1864 – Kadeti z Virgínie porazili Úniu pri New Markete
Uprostred americkej občianskej vojny sa 15. mája 1864 odohrala bitka pri New Markete v údolí Shenandoah vo Virgínii. Na jednej strane stála improvizovaná konfederačná armáda iba so 4 100 mužmi — a medzi nimi aj kadeti z Virgínskeho vojenského inštitútu (Virginia Military Institute). Na druhej strane Armáda Shenandoahu pod velením generálmajora Franza Sigela, početne silnejšia.
Výsledok bol prekvapivý. Konfederáti zvíťazili a prinútili unionistov k ústupu. Bitka oddialila dobytie mesta Staunton o niekoľko týždňov. Nasadenie kadetov — mnohí z nich boli prakticky ešte chlapci — sa stalo jedným z najemotívnejších momentov celého konfliktu. Do boja ich poslali z núdze, no obstáli v ňom ako skúsení vojaci.
1869 – Anthonyová a Stantonová založili spolok za volebné právo žien
Pätnásty máj 1869 priniesol zlomový okamih v boji amerických žien za politické práva. Susan B. Anthonyová a Elizabeth Cady Stantonová v tento deň založili Národnú asociáciu za volebné právo žien (National Woman Suffrage Association). Tento krok znamenal rozchod s dovtedajším Americkým hnutím za rovnoprávnosť a vznik samostatnej organizácie zameranej výhradne na získanie volebného práva pre ženy.
Anthonyová, narodená do kvákerskej rodiny oddanej myšlienke sociálnej rovnosti, bola od mladosti aktívna v reformných hnutiach. Už ako sedemnásťročná zbierala petície proti otroctvu. V roku 1856 sa stala agentkou Americkej protiotrokárskej spoločnosti pre štát New York. Založenie vlastnej sufražetskej organizácie bolo logickým vyústením jej presvedčenia, že práva žien si vyžadujú samostatnú a sústrednejšiu platformu. Cesta k volebnému právu žien v USA trvala ešte pol storočia — no začala sa práve tu.
1879 – Zomrel Gottfried Semper, architekt drážďanskej opery
V roku 1879 zomrel nemecký architekt Gottfried Semper, narodený v roku 1803. Jeho najslávnejším dielom je drážďanská Semperova opera, ktorú navrhol a postavil v rokoch 1838 až 1841. Semper však nebol len projektant — bol aj teoretik architektúry a univerzitný profesor.
V roku 1849 sa zapojil do Májového povstania v Drážďanoch, po ktorom sa ocitol na zozname hľadaných osôb. Utiekol najprv do Zürichu, neskôr do Londýna. Do Nemecka sa vrátil až po amnestii udelenej revolucionárom v roku 1862. Jeho osud je príkladom toho, ako 19. storočie prepájalo umenie s politikou — a ako jedno mohlo stáť druhé kariéru aj slobodu.
1912 – Ty Cobb napadol fanúšika priamo na tribúne
Baseballová legenda Ty Cobb, prezývaný „Broskyňa z Georgie", si 15. mája 1912 pripísal jeden z najškandálnejších momentov v dejinách amerického športu. Počas zápasu opustil ihrisko, vbehol na tribúnu a fyzicky napadol diváka, ktorý ho slovne provokoval.
Cobb, rodák z mestečka Narrows v Georgii, odohral 24 sezón v Major League Baseball — 22 z nich za Detroit Tigers, kde posledných šesť pôsobil aj ako hrajúci manažér. Kariéru ukončil vo farbách Philadelphia Athletics. V roku 1936 získal najviac hlasov spomedzi všetkých kandidátov pri inauguračnej voľbe do Baseballovej siene slávy. No incident z roku 1912, po ktorom ho suspendovali, pripomína, že výnimočný talent a výbušná povaha šli u Cobba ruka v ruke.
Pätnásty máj ukazuje dejiny také, aké sú — plné rozporov, odvahy aj ľudských slabostí. Od zlata ukradnutého za jazdy cez kadetov v paľbe až po ženy, ktoré odmietli čakať na súhlas mužov. Každý z týchto príbehov pripomína, že história sa nerodí v archívoch, ale v rozhodnutiach konkrétnych ľudí.