Dvadsiaty tretí máj patrí medzi dni, ktoré dejiny poznačili krvou, ambíciou aj odvahou. Od stredovekých hradieb Compiègne cez údolie Shenandoah až po vatikánske komnaty — tento dátum si zaslúži pozornosť.
1430: Posledná jazda Johanky z Arku
Burgundské jednotky zajali 23. mája 1430 pri obliehaní Compiègne Johanku z Arku — ženu, ktorá zmenila priebeh storočnej vojny. Konflikt medzi Anglickom a Francúzskom, ktorý trval od roku 1337 do roku 1453, nebol len dynastickým sporom o francúzsky trón. Bol to rozsiahly vojenský, ekonomický a politický zápas, do ktorého sa zapojili frakcie z celej západnej Európy.
Johanka, dedinské dievča z Domrémy, dokázala to, čo nedokázali skúsení velitelia — vdýchla francúzskej armáde vieru vo víťazstvo a priviedla dauphina Karola ku korunovácii v Remeši. No pri Compiègne jej šťastie skončilo. Burgundčania ju zajali a neskôr predali Angličanom. Nasledoval zinscenovaný proces a upálenie v Rouene v máji 1431. Jej zajatie v tento deň bolo začiatkom konca krátkeho, ale mimoriadne intenzívneho života, ktorý zmenil tvár európskych dejín.
1555: Nový pápež, staré konflikty
Gian Pietro Carafa sa 23. mája 1555 stal pápežom Pavlom IV. a začal jedno z najturbulentnejších pontifikátov v dejinách Cirkvi. Jeho štyri roky na Petrovom stolci poznačili konflikty, ktoré Pápežský štát — konglomerát území na Apeninskom polostrove pod priamou zvrchovanosťou pápeža od roku 756 — priviedli k vojenskej porážke.
Pavol IV. bol známy ako nekompromisný reformátor aj tvrdý inkvizítor. Pápežské štáty patrili medzi hlavné štáty Itálie od 8. storočia a ich osud bol vždy spojený s osobnosťou konkrétneho pápeža. V prípade Carafu to znamenalo politiku konfrontácie s Habsburgovcami, rozšírenie indexu zakázaných kníh a atmosféru strachu v Ríme. Jeho pontifikát skončil v roku 1559 a po jeho smrti vypukli v meste nepokoje — výrečné svedectvo o tom, ako ho jeho súčasníci vnímali.
1706: Katastrofa pri Ramillies
Vojna o španielske dedičstvo priniesla 23. mája 1706 jedno zo svojich najrozhodnejších stretnutí. Armády Veľkej aliancie — koalície, ktorú 20. decembra 1689 podpísali anglický kráľ Viliam III. a rímsky cisár Leopold I. — drvivo porazili francúzsko-španielsko-bavorské vojsko pri Ramillies na území dnešného Belgicka.
Veľká aliancia, tvorená Holandskou republikou, Anglickom a Habsburskou monarchiou, vznikla s jediným cieľom: zastaviť expanzionistickú politiku francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Bitka pri Ramillies bola dôkazom, že tento cieľ nebol nereálny. Porážka francúzskych síl otvorila spojencom cestu do Španielského Holandska a výrazne oslabila pozíciu Versailles pri rokovacích stoloch. Pre stredoeurópske dejiny mala táto bitka priamy význam — Habsburgovci si upevnili postavenie, ktoré formovalo aj osudy národov v Karpatskej kotline.
1810: Narodila sa Margaret Fullerová — prvá americká vojnová korešpondentka
Dvadsiateho tretieho mája 1810 sa narodila Sarah Margaret Fullerová, novinárka, editorka, kritička, prekladateľka a obhajkyňa práv žien spojená s americkým transcendentalistickým hnutím. Bola prvou americkou ženou pôsobiacou ako vojnová korešpondentka a prvou celoúväzkovou knižnou recenzentkou v americkej žurnalistike.
Jej kniha Woman in the Nineteenth Century sa považuje za prvé významné feministické dielo v Spojených štátoch. Fullerová písala v dobe, keď ženy v novinách jednoducho nepísali — a ona sa dostala až na frontovú líniu. Zomrela mladá, v roku 1850, no jej dedičstvo prežilo. Každá novinárka, ktorá dnes referuje z vojnovej zóny, kráča cestou, ktorú Fullerová vydláždila.
1820: James Buchanan Eads — muž, ktorý premostil Mississippi
V tento deň v roku 1820 sa narodil James Buchanan Eads, americký civilný inžinier a vynálezca, ktorý držal viac ako 50 patentov a bol známy po celom svete. Jeho najslávnejším dielom je Eadsov most cez rieku Mississippi v St. Louis, ktorý bol vyhlásený za národnú historickú pamiatku.
Eads nebol klasicky vyškolený inžinier. Svoje znalosti získal praxou — potápaním sa ku dnu Mississippi, kde zachraňoval náklady z potopených lodí. Práve táto skúsenosť mu dala hlboké pochopenie sily rieky, ktorú sa neskôr rozhodol premostiť. Eadsov most, dokončený v roku 1874, bol prvým veľkým mostom, ktorý využíval oceľ ako hlavný konštrukčný materiál. Inžinier zomrel v roku 1887.
1862: Stonewall Jackson udiera v údolí Shenandoah
Americká občianska vojna zaznamenala 23. mája 1862 ďalší úspech konfederačného generála Thomasa J. „Stonewall" Jacksona. V bitke pri Front Royal vo Virgínii jeho jednotky porazili unionistické sily. Boj, známy aj pod názvami Guard Hill alebo Cedarville, bol súčasťou Jacksonovej údolnej kampane.
Konfederačné sily pod velením generálmajora Jacksona mali jasný strategický cieľ — viazať unionistické jednotky v údolí Shenandoah a zabrániť im pripojiť sa k polostrovnej kampani. Jackson čelil silám generálmajora Johna C. Frémonta a dokázal ich poraziť rýchlosťou a prekvapením. Táto bitka bola jedným z článkov brilantnej série manévrov, ktoré z Jacksona urobili jedného z najobávanejších veliteľov vojny.
1813: Smrť Napoleonovho tieňa
Dvadsiateho tretieho mája 1813 zomrel francúzsky generál a diplomat Géraud Christophe Michel Duroc, vojvoda z Frioulu. Narodil sa v roku 1772 a bojoval vo francúzskych revolučných aj napoleonských vojnách. Bol známy predovšetkým svojím priateľstvom s Napoleonom Bonapartem, ktorý ho vymenoval za prvého veľkého maršala paláca — šéfa cisárovej vojenskej domácnosti.
Duroca niekedy nazývali „Napoleonov tieň" a toto pomenovanie nebolo prehnané. Bol jedným z mála ľudí, ktorým Napoleon skutočne dôveroval. Jeho smrť na následky zranenia delostreleckým granátom počas ťaženia v Nemecku zasiahla cisára hlboko. Napoleon údajne strávil hodiny pri jeho lôžku. Durocova smrť symbolicky predznamenala to, čo nasledovalo — postupný rozpad napoleonskej Európy.
Dvadsiaty tretí máj je dňom, v ktorom sa končili éry a rodili legendy. Od Johanky po Jacksona, od Fullerovej po Duroca — tento dátum pripomína, že dejiny nikdy nespia.