Druhý jún je dátum, ktorý sa v dejinách opakovane spája s násilím, politickým radikalizmom, ale aj s udalosťami, ktoré pripomínajú, že história nie je len o vojnách a atentátoch. Od zastrelenia austrálskeho bojovníka domorodého odporu cez narodenie jedného z najväčších anglických románopiscov až po bombové útoky anarchistov v ôsmich amerických mestách — tento deň ponúka prierez tým najlepším aj najtemnejším, čo ľudská civilizácia dokázala priniesť.
1802: Smrť Pemulwuyho — koniec domorodého odporu v Novom Južnom Walese
Na úsvite 19. storočia sa v koloniálnej Austrálii odohrala udalosť, ktorá symbolicky uzavrela jednu z prvých kapitol ozbrojeného odporu pôvodného obyvateľstva proti britskej kolonizácii. Henry Hacking, anglický námorník a prieskumník patriaci medzi prvých britských kolonistov v Novom Južnom Walese, zastrelil aborigínskeho bojovníka Pemulwuyho. Stalo sa tak na príkaz guvernéra Philipa Gidleyho Kinga, ktorý nariadil, aby Pemulwuyho dolapili.
Hacking, dnes všeobecne považovaný za osobu zodpovednú za Pemulwuyho smrť, ukončil život muža, ktorý sa pre domorodých Austrálčanov stal symbolom odporu proti koloniálnemu útlaku. Príbeh Pemulwuyho dodnes rezonuje v austrálskej spoločnosti ako pripomienka ceny, ktorú pôvodní obyvatelia zaplatili za príchod Európanov.
1840: Narodili sa Hardy aj Munier — jeden deň, dva svety umenia
Druhý jún 1840 priniesol svetu dve výrazné umelecké osobnosti, každú z iného konca tvorivého spektra.
Thomas Hardy sa narodil v juhozápadnom Anglicku a stal sa jedným z najvýznamnejších anglických románopiscov a básnikov viktoriánskej éry. Realista v tradícii George Eliotovej, no zároveň hlboko ovplyvnený romantizmom vrátane poézie Williama Wordswortha. Hardyho dielo bolo ostro kritické voči viktoriánskej spoločnosti, predovšetkým voči úpadku životných podmienok vidieckeho obyvateľstva v Británii — ľudí, ktorých poznal z vlastného rodného kraja. Zomrel v roku 1928, no jeho romány a básne pretrvávajú ako svedectvo o svete, ktorý sa nenávratne menil pod tlakom industrializácie.
V ten istý deň sa vo Francúzsku narodil Émile Munier, akademický maliar a žiak slávneho Williama-Adolpha Bouguereaua. Munier sa stal predstaviteľom francúzskeho akademického umenia a jeho diela, hoci menej známe širšej verejnosti než Hardyho romány, dodnes reprezentujú vrchol technickej zručnosti a estetického citu francúzskej maľby 19. storočia. Zomrel v roku 1895, päťdesiatpäťročný.
Dvaja muži, dve krajiny, dva druhy umenia — a predsa rovnaký dátum narodenia.
1865: Odchod Nera Middleswartha — politika starej školy
V roku 1865 zomrel Ner Middleswarth, americký politik a sudca narodený v roku 1783. Jeho kariéra bola pozoruhodne dlhá a pestrá. Pôsobil ako člen Snemovne reprezentantov Pensylvánie nepretržite od roku 1815 do roku 1841 — teda dvadsaťšesť rokov —, vrátane dvoch funkčných období vo funkcii predsedu snemovne. Neskôr zasadol aj do pensylvánskeho Senátu a v rokoch 1853 až 1855 reprezentoval 10. kongresový obvod Pensylvánie v americkom Kongrese ako člen strany Whigov. Middleswarthov život preklenul éru od americkej revolúcie až po občiansku vojnu — bol živým svedectvom o tom, ako sa mladá republika formovala.
1878: Guľky pre cisára — Nobilingov atentát na Wilhelma I.
Berlín, 2. jún 1878. Nemecký anarchista Karl Eduard Nobiling sa pokúsil zavraždiť cisára Wilhelma I. Atentát sa nepodaril, no samotný pokus mal ďalekosiahle politické dôsledky. Nobiling nebol prvým, kto sa pokúsil cisára zabiť — len niekoľko týždňov predtým na Wilhelma strieľal Max Hödel. Tieto útoky poskytli kancelárovi Bismarckovi zámienku na presadenie protisocialistických zákonov, ktoré na viac ako desaťročie potlačili sociálnodemokratické hnutie v Nemecku.
Nobilingov čin tak paradoxne posilnil práve ten režim, proti ktorému bol namierený.
1886: Svadba v Bielom dome — jediná svojho druhu
Bol 2. jún 1886, keď sa v Modrej sále Bieleho domu odohrala udalosť, ktorá sa v amerických dejinách nikdy nezopakovala. Prezident Grover Cleveland, vtedy štyridsaťdeväťročný, si vzal dvadsaťjednoročnú Frances Folsomovú. Cleveland sa stal druhým americkým prezidentom, ktorý sa oženil počas výkonu funkcie — pred ním to bol John Tyler, ktorý sa v roku 1844 oženil s Juliou Gardinerovou —, no zostáva jediným, ktorého svadba sa uskutočnila priamo v Bielom dome.
Svadba vzbudila obrovský mediálny záujem. Vekový rozdiel dvadsaťosem rokov, skutočnosť, že Cleveland poznal svoju nevestu od jej narodenia a bol dokonca jej poručníkom, aj samotná výnimočnosť prezidentskej svadby v sídle moci — to všetko živilo pozornosť verejnosti. Frances Clevelandová sa stala najmladšou prvou dámou v dejinách Spojených štátov a podľa dobových záznamov jednou z najpopulárnejších.
1919: Osem bômb v ôsmich mestách — anarchistická vlna strachu
Prvý červený strach v Spojených štátoch dosiahol 2. júna 1919 jeden zo svojich najdramatickejších momentov. Stúpenci talianskeho anarchistu Luigiho Galleaniho odpálili osem bômb v ôsmich amerických mestách súčasne.
Koordinovaný útok bol súčasťou širšej vlny anarchistického násilia, ktorá zachvátila USA. Odohral sa na pozadí ruskej októbrovej revolúcie z roku 1917, nemeckej revolúcie z rokov 1918–1919 a rastúceho strachu z boľševizmu a radikálnych hnutí. Na vrchole v rokoch 1919–1920 vyvolávali obavy z vplyvu radikálnych ideológií masovú hystériu, ktorá viedla k rozsiahlym raziám, deportáciám a obmedzovaniu občianskych slobôd.
Galleaniho skupina bola jednou z najaktívnejších anarchistických buniek v krajine. Bombové útoky z 2. júna 1919 nepriniesli revolúciu, ktorú si ich páchatelia želali — namiesto toho posilnili represívny aparát štátu a prehĺbili atmosféru strachu a podozrievavosti, ktorá definovala americkú spoločnosť na prelome desaťročí.
Druhý jún je dňom kontrastov. Svadby aj atentáty, narodenia umelcov aj smrti bojovníkov za slobodu. Každá z týchto udalostí pripomína, že dejiny nie sú lineárnym príbehom pokroku — sú chaotickou zmesou ľudských ambícií, ideálov a omylov, ktoré sa navzájom prelínajú bez ohľadu na to, čo si o nich napíšu budúce učebnice.