Berlín, 2. júna 1878 — Výstrel z okna
Unter den Linden. Popoludňajšie slnko sa odráža od uniforiem gardistov, keď otvorený koč cisára Wilhelma I. pomaly kĺže po bulvári. Karl Eduard Nobiling, vzdelaný muž s anarchistickými presvedčeniami, stojí pri okne. Čaká. Zbraň má pripravenú.
Výstrel roztrhne popoludňajší vzduch. Nobiling mieri na osemdesiatročného panovníka Nemeckého cisárstva — muža, ktorý túto ríšu pomáhal zjednocovať železom a krvou. Atentát sa nepodarí tak, ako si ho Nobiling naplánoval. Wilhelm prežije. Ale guľka, ktorá preťala berlínske popoludnie, spustí lavínu: Bismarck využije pokus na ospravedlnenie tvrdých protisocialistických zákonov. Jeden stisk spúšte. Celé desaťročie represií.
Nový Južný Wales, 2. júna 1802 — Koniec bojovníka
Austrálsky bush. Horúčava sa drží pri zemi ako mokrá deka. Henry Hacking, anglický námorník a kolonista, má jasný rozkaz od guvernéra Philipa Gidleyho Kinga: Pemulwuy má byť zastavený. Dolapený. Zlikvidovaný.
Pemulwuy. Domorodý bojovník, ktorý roky vzdoroval britskej kolonizácii. Muž, o ktorom sa medzi osadníkmi šepkalo, že je nesmrteľný — toľkokrát unikol, toľkokrát sa vrátil. Hacking túto povesť ukončí jednou ranou. Pemulwuyho telo padne do prachu kontinentu, ktorý jeho predkovia obývali desaťtisíce rokov pred príchodom prvej britskej lode.
Guvernér King bude spokojný. Odpor domorodých obyvateľov stratí svoju najvýraznejšiu tvár. Hacking si zapíše do histórie rolu, ktorú si nevybral, ale ani neodmietol — rolu kata v príbehu, ktorý Austrália dodnes číta s horkosťou.
Biely dom, Washington, 2. júna 1886 — Svadba prezidenta
Modrý salón Bieleho domu. Lustre vrhajú teplé svetlo na kvety, na brokátové závesy, na tvár štyridsaťdeväťročného Grovera Clevelanda — dvadsiateho druhého prezidenta Spojených štátov. Vedľa neho stojí Frances Folsomová. Má dvadsaťjeden rokov.
Cleveland je druhým americkým prezidentom, ktorý sa žení počas úradovania — pred ním to bol John Tyler, ktorý si v roku 1844 zobral Juliu Gardinerovú. Ale Cleveland zostane navždy jediným, kto stojí pred oltárom priamo v Bielom dome. V budove, kde sa podpisujú zákony a prijímajú veľvyslanci, dnes znie svadobný pochod.
Americká tlač šalie. Svadba je verejnou udalosťou, senzáciou, o ktorej píšu noviny od pobrežia k pobrežiu. Vekový rozdiel dvadsaťosem rokov nikoho nezastaví — je to koniec 19. storočia a prezident si berie ženu, ktorú poznal od jej narodenia. Bol totiž spoločníkom jej zosnulého otca.
Osem amerických miest, 2. júna 1919 — Noc dynamitu
Osem bômb. Osem miest. Jedna noc.
Nasledovníci talianskeho anarchistu Luigiho Galleaniho koordinujú útok po celých Spojených štátoch. Je rok 1919 — Veľká vojna sa len nedávno skončila, z Ruska prichádzajú správy o boľševickej revolúcii, Nemecko sa zmietalo v chaosu vlastnej revolúcie rok predtým. Amerika je nervózna.
Explózie rozbíjajú okná, trhajú fasády, šíria paniku. Začína sa to, čo historici neskôr nazvú prvým červeným strachom — „Red Scare." Strach z ľavicového radikalizmu, z anarchizmu, z boľševizmu. Strach skutočný aj imaginárny. V rokoch 1919 a 1920 tento strach pohltí americkú politiku. Odborári, imigranti, disidenti — všetci sú podozriví. Galleaniho bomby nezmenili systém. Ale utužili ho tak, že z neho roky nedokázal nikto uniknúť.
Dorset, Anglicko, 2. júna 1840 — Narodenie rozprávača
V Higher Bockhampton, osade neďaleko Dorchesteru, sa v tento deň narodí Thomas Hardy. Kamenný dom, záhrada, vidiecka krajina južného Anglicka — toto všetko sa raz objaví v jeho románoch pod názvom Wessex.
Hardy vyrastie vo viktoriánskom Anglicku a stane sa jedným z jeho najostrejších kritikov. Realista v tradícii George Eliotovej, ale s romantickým srdcom — ovplyvnený Williamom Wordsworthom, fascinovaný úpadkom vidieckeho života, zbedačením ľudí, ktorých moderná doba prevalcuje. Bude písať romány, ktoré otrasú morálnymi istotami jeho čitateľov. Potom ich nechá a začne písať poéziu.
Zomrie v roku 1928 — osemdesiatosemročný, uviaznutý medzi dvoma storočiami, medzi dvoma vojnami, medzi prózou a veršom.
V tom istom roku 1840 sa v Paríži narodí aj Émile Munier, francúzsky maliar, žiak Williama-Adolpha Bouguereau. Akademický umelec, ktorý bude maľovať s precíznosťou a disciplínou svojho učiteľa. Zomrie v roku 1895 — päťdesiatpäťročný, bez Hardyho slávy, ale s vlastným miestom v dejinách francúzskeho umenia.
Epitaf pre sudcu
A ešte jeden odchod. V roku 1865 zomrie Ner Middleswarth, americký politik a sudca z Pennsylvánie. Narodil sa v roku 1783 v New Jersey, slúžil ako whigovský kongresman za 10. pennsylvánsky obvod v rokoch 1853 až 1855. Predtým strávil desaťročia v pennsylvánskej štátnej politike — bol členom snemovne reprezentantov od roku 1815 do roku 1841, dvakrát zastával funkciu predsedu snemovne. Pôsobil aj v štátnom senáte.
Middleswarth bol mužom inštitúcií v čase, keď sa americké inštitúcie ešte len formovali. Umrel v roku, keď sa skončila občianska vojna — v roku, keď sa Amerika rozhodla, či bude jednou krajinou, alebo dvoma. On sám už odpoveď nepočul.
Druhý jún. Deň atentátov a svadieb, bômb a narodenín. Deň, v ktorom sa dejiny nesústredili na jeden bod, ale rozstriekli sa po celom svete — od berlínskeho bulváru po austrálsky bush, od Bieleho domu po anglický vidiek. Každá scéna iná. Každá rovnako skutočná.