Druhý jún je v dejinách dňom, keď sa technológie opakovane stali nástrojom násilia. Od balistiky cez výbušniny až po koloniálne zbrane — veda tu vystupuje vo svojej najtemnejšej úlohe.

Dva výstrely na cisára (1878)

Karl Nobiling vystrelil na nemeckého cisára Wilhelma I. brokovnicou. Rok 1878 bol pre forenznú balistiku ešte primitívnym obdobím — systematické skúmanie strelných zranení a identifikácia zbraní podľa projektilov sa len rodili. Nobiling použil brokovnicu, čo zásadne komplikovalo analýzu rán: rozptyl brokov neumožňoval presnú rekonštrukciu trajektórie tak, ako to neskôr dokázala drážkovaná hlaveň pri jednotlivom projektile. Moderná forenzná balistika sa začala formovať práve v desaťročiach po tomto type atentátov.

Osem bômb v ôsmich mestách (1919)

Galleanisti odpálili koordinovanú sériu výbušných zariadení naprieč USA. Z chemického hľadiska anarchistické bunky tej doby pracovali prevažne s dynamitom — zmesou nitroglycerína a kremelinového absorbentu, ktorú Alfred Nobel patentoval v roku 1867. Výroba bola pomerne jednoduchá, no nestabilná. Práve vlna atentátov z roku 1919 prinútila americké úrady vybudovať prvé systematické forenzné laboratóriá na analýzu výbušnín — identifikáciu chemických rezíduí, rekonštrukciu detonačného mechanizmu a sledovanie pôvodu materiálu.

Mušketa proti oštepu (1802)

Henry Hacking zastrelil domorodého bojovníka Pemulwuya. Technologická asymetria bola drvivá: britské kremenné muškety s efektívnym dostrelom okolo 100 metrov proti tradičným zbraniam pôvodných obyvateľov. Pemulwuy pritom viedol odpor celé roky a podľa dobových záznamov prežil viaceré strelné zranenia — čo samo osebe dokumentuje odolnosť ľudského tela a limity vojenskej chirurgie na prelome 18. a 19. storočia.

Vedec medzi básnikmi

Thomas Hardy, narodený 2. júna 1840, býva vnímaný čisto ako literát. Pred písaním však pracoval ako architekt a stavebný inžinier. Jeho romány obsahujú presné opisy krajiny, geológie a poľnohospodárskych postupov juhozápadného Anglicka. Hardy dokumentoval zánik tradičného vidieckeho sveta pod tlakom industrializácie — jeho próza je neúmyselnou etnografiou technologickej premeny viktoriánskej Británie.

Veda sama o sebe nie je dobrá ani zlá. Druhý jún pripomína, že jej aplikácie vždy záviseli od rúk, ktoré ju držali.