2. júna v dejinách: atentáty, svadby, bomby a ich ozveny v strednej Európe
1878: Guľky na cisára, zákony na celú ríšu
Karl Nobiling, nemecký anarchista, sa 2. júna 1878 pokúsil zavraždiť cisára Wilhelma I. Neuspel, no následky zasiahli ďaleko za Berlín. Bismarck využil atentát na presadenie protisocialistických zákonov, ktoré zmenili politickú klímu v celom nemeckom priestore. Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska — a Viedeň sledovala Berlín pozorne. Maďarizačný tlak na Slovákov v tom období silnel. Akékoľvek politické organizovanie bolo podozrivé. Atentát na hlavu štátu v susednej ríši dával uhorským úradom ďalší argument na utiahnutie skrutiek.
1886: Svadba v Bielom dome a slovenské lode do Ameriky
Prezident Grover Cleveland si 2. júna 1886 vzal Frances Folsomovú priamo v Bielom dome — jediný americký prezident, ktorý tam kedy stál pred oltárom. Pre Slovákov má Clevelandov úrad iný význam. Polovica 80. rokov 19. storočia bola obdobím mohutného vysťahovalectva. Tisíce Slovákov — najmä z východu — sa brodili cez preplnené prístavy smerom k americkým oceliarňam a baniam. Cleveland vládol krajine, ktorá sa stávala novým domovom pre celé slovenské dediny. Pittsburgh, Cleveland, Chicago — mestá, kde slovenčina znela na uliciach.
1919: Osem bômb v Amerike, Béla Kun na hraniciach
Anarchisti nasledujúci Luigiho Galleaniho odpálili 2. júna 1919 osem bômb v ôsmich amerických mestách. Začínala sa prvá „červená panika" — strach z boľševizmu a anarchizmu. Pre Slovensko bol jún 1919 existenčný. Československo vzniklo len pred pol rokom. Maďarská republika rád pod Bélom Kunom vtrhla na južné Slovensko a nakrátko tam vznikla Slovenská republika rád. Kým Amerika sa bála abstraktnej červenej hrozby, Slováci ju mali za prahom — doslova. Americká hystéria a slovenská realita boli v tom momente dva svety, ale ten istý strach.
1802: Pemulwuy a vzdialené kolónie
Henry Hacking zastrelil 2. júna 1802 v Austrálii Pemulwuyho, bojovníka aborigénskeho odporu proti britskej kolonizácii. Slovensko nemalo s austrálskymi kolóniami priamy kontakt — no príbeh odporu domorodého obyvateľa proti cudzej moci v čase, keď aj Slováci žili pod cudzou správou, nesie univerzálny podtón.
1840: Hardy — básnik sveta, ktorý Slováci čítali neskôr
V ten istý deň sa narodil Thomas Hardy, anglický románopisec a básnik. Slovenská literárna scéna v roku 1840 žila Štúrom a kodifikáciou spisovnej slovenčiny. Hardyho diela sa k slovenským čitateľom dostali až o desaťročia — ale jeho kritický pohľad na úpadok vidieka rezonoval aj v krajine, kde vidiek bol chrbtovou kosťou národa.
Dejiny nepýtajú povolenie prekročiť hranice. Každý z týchto dátumov ukazuje, že aj zdanlivo vzdialené udalosti mali pre Slovensko konkrétnu váhu — či už cez politiku ríše, vlny emigrácie, alebo vojenskú hrozbu za riekou.