Piaty jún spája mená, ktoré na prvý pohľad nemajú s vedou nič spoločné. Pri bližšom pohľade sa ukazuje opak.
Muž, ktorý našiel planétu na papieri
5. júna 1819 sa v cornwallskom Laneaste narodil matematik a astronóm John Couch Adams. Preslávil sa tým, že existenciu planéty Neptún predpovedal výpočtom — z odchýlok v dráhe Uránu odvodil polohu dovtedy neznámeho telesa. Neptún potom zachytili ďalekohľadom, čo potvrdilo silu matematickej astronómie ako nástroja objavu. Adams tak dokázal, že pero a rovnice dokážu objaviť to, čo oko nevidí.
Generál, ktorý začínal ako chemik
5. júna 1899 bol počas filipínsko-americkej vojny zavraždený Antonio Luna, hlavný veliteľ filipínskej armády. Pred vojenskou kariérou však Luna študoval chémiu a farmáciu. Vojna ho vytrhla z laboratória a postavila na bojisko — jeho smrť pripravila Filipíny nielen o vojenského stratéga, ale aj o vzdelaného vedca.
Harvardský prejav, ktorý obnovil európsku vedu
5. júna 1947 vystúpil minister zahraničných vecí USA George Marshall na Harvardovej univerzite s výzvou na hospodársku pomoc vojnou zničenej Európe. Marshallov plán, ktorý z tohto prejavu vzišiel, neznamenal len obnovu ciest a tovární. Finančná injekcia umožnila európskym krajinám oživiť výskumné inštitúcie, univerzity a priemyselnú infraštruktúru — položila základy povojnovej vedecko-technickej spolupráce na kontinente.
Udalosti piateho júna pripomínajú, že veda a dejiny sa neoddeľujú. Niekedy stačí jeden výpočet, aby sa zmenila mapa vesmíru, a jeden prejav, aby sa obnovili laboratóriá celého svetadielu.