Revolučný oheň z Paríža dorazil aj k nám

Keď 5. júna 1832 vypuklo v Paríži protimonarchistické povstanie — dnes známe ako Júnová rebélia —, habsburská Viedeň spozornela. Každý otras francúzskeho trónu vysielal signál do strednej Európy: monarchie nie sú nespochybniteľné. Pre slovenských vzdelancov, ktorí v tom čase začínali formulovať národné požiadavky v rámci Uhorska, boli parížske barikády dôkazom, že aj zdanlivo pevný režim sa dá vyzvať. O šestnásť rokov neskôr sa to potvrdilo aj v Bratislave a na celom kontinente.

Marshallov plán: Slovensko ako priamy príjemca

5. júna 1947 vystúpil americký minister zahraničia George Marshall na Harvarde s výzvou na hospodársku pomoc vojnou zničenej Európe. Československo pomoc spočiatku privítalo — minister zahraničia Jan Masaryk ju označil za nádej pre obnovu. Slovenské mestá, predovšetkým bombardovaním poškodená Bratislava a priemyselné centrá na Považí, pomoc súrne potrebovali. Stalin však v júli 1947 donútil Prahu účasť odmietnuť. Marshallov plán sa tak stal jednou z deliacich čiar studenej vojny — a Slovensko zostalo na jej východnej strane.

Zuluská vojna a habsburskí vojaci

Šarvátka pri vrchu Zungeni (5. júna 1879), kde britská jazda rozprášila zuluský oddiel, sa odohrala v rámci anglo-zuluskej vojny. Priama slovenská väzba neexistuje, no britská armáda v tom období verbovala aj v kolóniách a stredoeurópski emigranti slúžili pod rôznymi zástavami. Pre Slovákov v Uhorsku bola správa o zuluskom odpore skôr exotickou novinkou z tlače — ale aj pripomienkou, že malé národy sa dokážu vzoprieť ríšam.

Filipínsko-americká vojna: paralela koloniálneho údelu

Zavraždenie filipínskeho generála Antonia Lunu 5. júna 1899 uprostred vojny s USA ukázalo krutú dynamiku, ktorú Slováci poznali z vlastného prostredia — nie ozbrojenú, ale politickú. Malý národ bojujúci za nezávislosť proti veľmoci, vnútorne rozdelený. V tom istom roku maďarizačný tlak v Uhorsku kulminoval a slovenské školy sa zatvárali jedna za druhou.

Narodeniny a úmrtia

  • John Couch Adams (*5. júna 1819, †1892) — britský matematik, ktorý výpočtom predpovedal existenciu Neptúna. Jeho práca ovplyvnila astronómiu na celom kontinente vrátane uhorských observatórií.
  • Carmine Crocco (*5. júna 1830, †1905) — taliansky brigant, najprv bourbonský vojak, potom garibaldovec. Garibaldiho ťaženie za zjednotenie Itálie sledovali aj slovenskí národovci ako model — ak sa to podarilo Talianom, prečo nie nám?
  • Giovanni Paisiello (†5. júna 1816) — taliansky skladateľ, ktorý formoval Mozarta aj Rossiniho. Paisiellove opery zneli aj v bratislavskom Stavovskom divadle, kde sa hrávali talianske a nemecké operné sezóny pre uhorskú aristokraciu.

Päťjúnové udalosti rôznych storočí spája spoločný motív: malé národy a veľké ríše. Slovensko v nich nebolo priamym aktérom — no takmer vždy bolo v publiku, ktoré pozorne sledovalo, čo sa dá z cudzích dejín naučiť.