Základné fakty
Hlavné mesto Francúzska, v 30. rokoch 19. storočia metropola s vyše 700-tisíc obyvateľmi. Úzke uličky starého mesta tvorili ideálny terén na stavbu barikád — a Parížania to vedeli využiť. Piateho júna 1832 sa v meste rozpútalo povstanie republikánov proti monarchii, známe ako Júnová vzbura.
Historický kontext
Povstanie z 5. a 6. júna 1832 bolo dielom parížskych republikánov nespokojných s vládou kráľa Ľudovíta Filipa. Povstalci zdvihli barikády v centre mesta, no armáda ich potlačila v priebehu dvoch dní. Vzbura nebola masová revolúcia — skôr zúfalý pokus radikálov zmeniť chod dejín silou. Neuspeli.
Málo známe zaujímavosti
Práve táto neúspešná vzbura — nie veľká revolúcia z roku 1789 ani júlová z 1830 — sa stala dejovou kostrou románu Victora Huga Bedári (Les Misérables). Barikáda na ulici Saint-Merry, kde sa odohrali najťažšie boje, dnes nemá žiadnu pamätnú tabuľu. Turisti ju míňajú bez povšimnutia. Hugo dal zabudnutým mŕtvym z júna 1832 to, čo im dejiny odopreli — pamäť.