6. júna: Keď sa švajčiarski žoldnieri bili za uhorskú korunu a slovenskí baníci štrajkovali v Colorade

1513 – Bitka pri Novare a uhorský kráľ Vladislav

Milánske sily so švajčiarskymi žoldniermi 6. júna 1513 porazili Francúzov pri Novare. Vojna Cambrajskej ligy sa zdanlivo odohrávala ďaleko od Slovenska, no ťahala sa cez celú Európu a priamo sa dotýkala uhorského kráľovstva. Na tróne v Budíne sedel Vladislav II. Jagelovský, zároveň český kráľ – panovník, pod ktorého správu slovenské územie patrilo. Svätá ríša rímska, Benátky, pápež aj Francúzsko sa preskupovali v aliančnom kolotoči, ktorý určoval mocenskú rovnováhu v celej strednej Európe. Uhorsko lavírovalo medzi týmito blokmi a výsledky talianskych vojen bezprostredne ovplyvňovali jeho diplomatickú pozíciu voči Habsburgom – dynastii, ktorá si o trinásť rokov neskôr, po Moháči, uhorský trón definitívne prisvojí.

1825 – Narodil sa Friedrich Bayer, zakladateľ farmaceutického giganta

Lekárnik Friedrich Bayer prišiel na svet 6. júna 1825. V roku 1863 založil s Johannom Friedrichom Weskottom farbiarenskú firmu v Elberfeld-Wuppertali, z ktorej vyrástol chemický a farmaceutický koncern Bayer. Pre Slovákov nie je táto značka abstraktná – Bayer bol jedným z priemyselných pilierov, ktoré formovali stredoeurópsky chemický priemysel. Jeho produkty sa na slovenský trh dostávali cez rakúsko-uhorské obchodné siete a neskôr cez československú distribúciu. Aspirín, najznámejší Bayerov produkt, sa stal súčasťou každej slovenskej domácej lekárničky.

1894 – Štrajk baníkov v Colorade a slovenská Amerika

Guvernér Colorada Davis Hanson Waite nariadil 6. júna 1894 štátnej milícii chrániť štrajkujúcich baníkov počas päťmesačného protestu. Waite, politik Populistickej strany, sa postavil na stranu robotníkov – čo bol v tom období výnimočný krok. Colorado bolo v 90. rokoch 19. storočia jedným z cieľov masovej slovenskej emigrácie. Tisíce Slovákov pracovali v tamojších baniach za ťažkých podmienok: nízke mzdy, nebezpečná práca, žiadna ochrana. Štrajky v coloradských baniach sa bezprostredne týkali slovenských rodín – a správy o nich sa šírili späť do vlasti, kde posilňovali debatu o sociálnych právach a motivovali ďalšie vlny organizovaného robotníckeho hnutia.

1822 – Výstrel, ktorý otvoril okno do ľudského žalúdka

Alexis St. Martin, kanadský voyageur (nezávislý obchodník s kožušinami), bol 6. júna 1822 náhodne postrelený do brucha. Rana sa nikdy úplne nezahojila a vytvorila trvalú fistulu, cez ktorú lekár William Beaumont mohol priamo pozorovať tráviace procesy. Tieto výskumy sa stali prelomovými pre fyziológiu trávenia. Slovenské lekárske fakulty, vtedy ešte v rámci uhorského vzdelávacieho systému, začali vyučovať Beaumontove závery ako jeden zo základných kameňov experimentálnej medicíny.

Štyri storočia, jedna konštanta: slovenské dejiny sa nikdy neodohrávali v izolácii. Či už šlo o taliansku vojnu, americký štrajk alebo kanadský lekársky experiment – svetové udalosti mali na Slovensku svoj konkrétny dosah.