Siedmy jún ponúka udalosti, ktoré sa na prvý pohľad tvária ako politika či vojna. Pod povrchom sa však skrýva technológia — doslova.
Najväčší nejadrový výbuch svojej doby
V roku 1917 odpálila britská armáda 19 ammonálových míň pod nemeckými líniami pri Messines. Zahynulo pravdepodobne 10 000 vojakov. Technicky išlo o dielo tunelárskych rôt Kráľovských ženistov (Royal Engineers), ktorí mesiace razili podzemné chodby pod nepriateľskými pozíciami v belgickom Západnom Flámsku.
Ammonal — zmes dusičnanu amónneho, hliníkového prášku a uhlíka — bol výbušninou na objednávku. Lacnejší a jednoduchší na výrobu než dynamit, pritom dostatočne stabilný na to, aby vydržal týždne v podmáčanej flámskej pôde. Britskí inžinieri museli riešiť problém podzemnej vody, ventilácie aj detekcie zvuku — Nemci totiž nasadzovali vlastných „poslucháčov", aby tunely odhalili. Messines bola ukážkou toho, ako sa banícke a geologické znalosti pretavili do vojenskej technológie.
Tlačiarenský stroj ako nástroj revolúcie
Keď Mariano Moreno v roku 1810 vydal Gazeta de Buenos-Ayres, prvý argentínsky denník, nebol to len politický čin. Bola to aplikácia technológie — tlačiarenského lisu — v prostredí, kde koloniálna moc dovtedy kontrolovala tok informácií. Tlač umožnila masové šírenie myšlienok, ktoré viedli k argentínskej nezávislosti. Moreno, právnik a politik, pochopil, že bez reprodukovateľného média revolúcia zostane len rečou na námestí.
Egyptológia ako terénna veda
Amelia Edwardsová, narodená 7. júna 1831, nebola len novinárka a spisovateľka. Jej cestopis A Thousand Miles up the Nile z roku 1877 systematicky dokumentoval egyptské pamiatky v čase, keď im hrozilo zničenie. Edwardsová presadzovala archeologickú metodológiu — nielen zber artefaktov, ale aj ich zasadenie do kontextu. Stála pri zrode organizovanej britskej egyptológie ako vedeckej disciplíny.
Rytina ako reprodukčná technológia
Luigi Schiavonetti, taliansky rytec, zomrel 7. júna 1810. Jeho remeslo — reprodukčná rytina a lept — bolo predchodcom modernej polygrafie. Schopnosť presne preniesť obraz do kovovej platne a z nej na papier bola po stáročia jedinou cestou, ako vizuálnu informáciu šíriť masovo. Bez rytcov by neexistovali vedecké ilustrácie, anatomické atlasy ani kartografia v podobe, v akej formovali poznanie.
Siedmy jún ukazuje opakujúci sa vzorec: technológia sama o sebe nie je dobrá ani zlá. Ammonal zabíjal pri Messines, tlačiarenský lis oslobodzoval v Buenos Aires a rytecká ihla sprístupňovala vedu celému svetu. Rozhoduje vždy ruka, ktorá nástroj drží.