Desiaty jún je dátum, ktorý sa v dejinách opakuje s pozoruhodnou razanciou. Bitky, popravy, potopené bojové lode aj zrod jedného z najväčších hnutí svojpomoci na svete — to všetko sa vtesnalo do jediného dňa v kalendári. Pozrime sa na udalosti, ktoré z 10. júna urobili deň hodný pozornosti.

1692: Prvá obeť salemského šialenstva

Koloniálny Massachusetts roku 1692 zachvátila hystéria, ktorá dodnes slúži ako varovný príklad toho, kam vedie strach zmiešaný s poverami a súdnou zvôľou. Bridget Bishopová sa 10. júna stala prvou osobou popravenou v rámci salemských čarodejníckych procesov.

Bishopová nebola vybraná náhodou. V očiach puritánskej komunity bola výstredná — vlastnila hostinec, obliekala sa nekonvenčne a v malom meste to stačilo na to, aby sa stala terčom podozrení. Súd ju uznal vinnou z čarodejníctva a poslal na šibenicu. Po nej nasledovali ďalšie desiatky obvinených. Provincia Massachusetts Bay, zriadená chartou Viliama III. a Márie II. v roku 1691, tak vstúpila do dejín nie svojím právnym poriadkom, ale justičným zlyhaním, ktoré sa stalo synonymom honu na čarodejnice v celom anglosaskom svete.

1804: Narodil sa Hermann Schlegel — muž, ktorý pomenoval svet plazov a vtákov

V tento deň roku 1804 sa v Nemecku narodil Hermann Schlegel, prírodovedec, ktorý sa stal jednou z kľúčových postáv ornitológie, herpetológie a ichtyológie 19. storočia. Schlegel strávil život katalogizovaním a opisovaním živočíšnych druhov s precíznosťou, akú jeho doba vyžadovala a akú len málokto dokázal naplniť. Zomrel v roku 1884, no jeho taxonomické práce zostávajú pilierom systematickej biológie dodnes. Mená, ktoré dal vtákom a plazom, vedci používajú aj o dve storočia neskôr.

1819: Gustave Courbet — maliar, ktorý odmietol maľovať to, čo nevidí

O pätnásť rokov neskôr, 10. júna 1819, sa vo Francúzsku narodil Jean Désiré Gustave Courbet. Stal sa vedúcou postavou realizmu vo francúzskom maliarstve a jeho prístup bol provokatívne jednoduchý: maľoval len to, čo mohol vidieť vlastnými očami. Akademické konvencie a romantizmus predchádzajúcej generácie odmietal s razanciou, ktorá mu vyslúžila rovnako obdiv, ako nepriateľov.

Courbetova nezávislosť nebola len osobnou pózou. Stala sa vzorom pre impresionistov aj kubistov. Jeho odkaz nespočíva len v obrazoch, ale v samotnej myšlienke, že umelec má právo rozhodnúť sa, čo je hodné zobrazenia — a že každodenná realita si zaslúži plátno rovnako ako mytologické výjavy. Courbet zomrel v roku 1877 vo Švajčiarsku.

1831: Zomrel Hans Karl von Diebitsch — pruský rodák v ruských službách

Desiateho júna 1831 zomrel Hans Karl Friedrich Anton von Diebitsch-Sabalkanski, ruský poľný maršal narodený v roku 1785 v Prusku. Pochádzal zo sliezskej šľachty a svoju vojenskú kariéru celú zasvätil ruskej armáde. Patril medzi najvýznamnejších vojenských veliteľov neskorého novoveku. Jeho meno nesie príchuť doby, keď európske mocnosti voľne zdieľali šľachtické rody a vojenskí stratégovia slúžili tam, kde ich talent našiel uplatnenie — bez ohľadu na národnosť.

1861: Bitka pri Big Bethel — lacné víťazstvo Konfederácie

Americká občianska vojna bola v júni 1861 ešte v plienkach a bitka pri Big Bethel na virgínskom polostrove patrila medzi jej prvé pozemné stretnutia. Konfederačná armáda tu 10. júna zvíťazila s pozoruhodne nízkymi stratami — len osem mužov utrpelo zranenia. Pre Juh to bolo rýchle a takmer bezbolestné víťazstvo, ktoré posilnilo ilúziu, že vojna bude krátka. Dejiny ukázali opak. Konflikt trval štyri roky a stal sa najkrvavejším v amerických dejinách. No v ten júnový deň pri Bethel Church sa ešte zdalo, že vojnou sa dá prejsť takmer bez škrabanca.

1918: Talianske torpédové člny a koniec Szent Istvánu

Prvá svetová vojna sa v lete 1918 blížila k záveru, no more si ešte vyberalo svoju daň. Desiateho júna talianske torpédové člny typu MAS — rýchle a smrteľne účinné plavidlá Regia Marina — potopili pri dalmátskom pobreží rakúsko-uhorský dreadnought SMS Szent István.

Loď, pomenovaná po prvom uhorskom kráľovi, bola jedným z najväčších bojových plavidiel habsburskej flotily. Útok talianskych člnov bol rýchly a koordinovaný. Szent István sa potopil aj so životmi členov posádky. Strata dreadnoughtu bola pre rakúsko-uhorské námorníctvo ranou, z ktorej sa už nespamätalo. Potopenie zároveň ukázalo, že éra masívnych obrnených lodí sa blíži ku koncu — aj malé, rýchle plavidlo dokázalo zničiť oceľového giganta.

1935: Posledný pohár doktora Boba

A napokon dátum, ktorý zmenil životy miliónov ľudí po celom svete. Desiateho júna 1935 sa americký lekár a chirurg Robert Holbrook Smith — známy ako Dr. Bob — napil naposledy. Tento okamih sa stal tradičným dátumom založenia Anonymných alkoholikov, organizácie, ktorú Smith spoluzaložil s Billom Wilsonom.

Žiadna veľkolepá inaugurácia, žiadne prestrihovanie pások. Len lekár, ktorý odložil pohár a rozhodol sa, že pomôže druhým urobiť to isté. Z tohto tichého rozhodnutia vyrástlo hnutie, ktoré dnes pôsobí vo vyše 180 krajinách. Desiaty jún 1935 pripomína, že veľké veci niekedy začínajú tým najmenším krokom — rozhodnutím prestať.

Desiaty jún v dejinách ukazuje celé spektrum ľudskej skúsenosti: od justičného šialenstva v Saleme cez vojenské strety na súši aj na mori až po tiché osobné rozhodnutie, z ktorého sa zrodila celosvetová pomoc. Udalosti tohto dňa si nezaslúžia zabudnutie.