Základné fakty. Dalmatínske pobrežie sa tiahne pozdĺž východného Jadranského mora v dnešnom Chorvátsku — vyše 1 700 kilometrov skalnatých brehov, roztrieštených do viac ako tisíc ostrovov. Dnes synonymum turistiky. Pred storočím — strategická námorná aréna.
Čo sa tu stalo. Práve v týchto vodách sa 10. júna 1918 odohrala jedna z najdramatickejších epizód námornej vojny. Talianske torpédové člny typu MAS — malé, rýchle a takmer neviditeľné — prekvapili rakúsko-uhorský dreadnought SMS Szent István. Loď, pýcha habsburskej flotily, sa potopila. Útok ukázal, že éra masívnych pancierových lodí sa končí: stačilo niekoľko odvážnych námorníkov na drobnom plavidle.
Prečo na tom záleží. Dalmatínske pobrežie bolo v prvej svetovej vojne kľúčom k ovládnutiu Jadranu. Rakúsko-Uhorsko držalo prístavy Pula a Kotor, Taliansko sa snažilo túto prevahu zlomiť. Potopenie Szent Istvánu bolo pre monarchiu viac než vojenská strata — bol to úder do morálky flotily, ktorá sa už do veľkej námornej bitky nikdy neodhodlala.
Málo známe. Potopenie Szent Istvánu zachytila filmová kamera z paluby sprievodnej lode SMS Tegetthoff. Ide o jeden z najstarších filmových záznamov potopenia vojnovej lode vôbec — zábery lode prevaľujúcej sa na bok dodnes kolujú v námorných archívoch. Talianske člny MAS boli pôvodne navrhnuté ako protilodné motorové člny benátskej lodenice SVAN a ich označenie sa neskôr reinterpretovalo na „motoscafo armato silurante" — ozbrojený torpédový čln. Celá akcia trvala len niekoľko minút.