Trinásty jún je v kalendári dátum, ktorý spája objaviteľov divočiny, boxerov z predmestí, tankových veliteľov a psychiatrov s perom v ruke. Od mohutných vodopádov Missouri cez ľadové peklo Arktídy až po normandské živé ploty — tento deň prinášal udalosti, ktoré menili mapy, kariéry aj chod vojen.

1805 – Meriwether Lewis a veľké vodopády Missouri

Keď Meriwether Lewis 13. júna 1805 prvýkrát zazrel Veľké vodopády rieky Missouri, stal sa prvým belošským Američanom, ktorý tento prírodný úkaz spatril na vlastné oči. Expedícia Lewisa a Clarka — oficiálne nazývaná Corps of Discovery — bola americkým pokusom preskúmať obrovské územia získané od Francúzska takzvaným Louisianským nákupom. Výprava trvala od roku 1804 do roku 1806 a jej úlohou bolo zmapovať cestu naprieč západnou časťou kontinentu.

Lewis viedol vybraný oddiel vojakov americkej armády a civilných dobrovoľníkov spoločne so svojím blízkym priateľom poručíkom Williamom Clarkom. Pohľad na vodopády bol pre výpravu míľnikom — potvrdenie, že sú na správnej ceste k Tichému oceánu. Zároveň to znamenalo začiatok jedného z najnamáhavejších úsekov celej cesty, pretože vodopády bolo treba obísť peším presunom trvajúcim takmer mesiac.

1881 – Koniec polárneho sna lode Jeannette

Presne o 76 rokov neskôr sa v arktických vodách zavŕšil ďalší americký prieskumnícky príbeh — tentokrát tragicky. Expedícia lode USS Jeannette, vedená Georgeom W. De Longom, sa pokúšala dosiahnuť severný pól netradičnou trasou cez Tichý oceán a Beringov prieliv. Predpokladom celého podniku bola teória o teplom prúde Kuro Siwo, ktorý mal údajne otvárať cestu k hypotetickému Otvorenému polárnemu moru.

Teória sa ukázala ako mylná. Loď uviazla v ľadoch a 13. júna 1881, po takmer dvoch rokoch od vyplávenia, bola ľadom definitívne rozdrvená a potopená. Expedícia, trvajúca od roku 1879, sa skončila katastrofou. Posádka sa musela zachraňovať pešo a na člnoch cez ľadové kryhy. De Long a značná časť mužstva túto cestu neprežili. Napriek neúspechu však trosky Jeannette, nájdené o roky neskôr tisíce kilometrov od miesta potopenia, prispeli k pochopeniu arktických morských prúdov a inšpirovali neskoršie polárne výpravy.

1935 – Braddock: boxer, ktorého nikto nečakal

Ring v Long Island City bol 13. júna 1935 svedkom jedného z najväčších prekvapení v histórii profesionálneho boxu. James J. Braddock, outsider bez väčších vyhliadok, porazil favorita Maxa Baera a stal sa majstrom sveta v ťažkej váhe. Braddock, narodený v roku 1905, držal titul až do roku 1937.

Jeho príbeh sa stal symbolom amerického odhodlania v časoch Veľkej hospodárskej krízy. Braddock pred zápasom s Baerom živoril, pracoval ako prístavný robotník a boxoval za drobné v podradných zápasoch. Víťazstvo nad Baerom — považovaným za jedného z najtvrdších úderov v histórii ťažkej váhy — bolo niečo, čo stávkové kancelárie ani odborníci nepredpovedali. Braddock sa zapísal do dejín boxu ako muž, ktorý dokázal, že v ringu rozhoduje vôľa, nie papierová forma.

1944 – Wittmannova paľba pri Villers-Bocage

Druhá svetová vojna pridala 13. júnu krvavú kapitolu. Počas bitky pri Villers-Bocage v Normandii nemecký tankový veliteľ Michael Wittmann so svojím tankom Tiger I uskutočnil prepad prvkov britskej 7. pancierovej divízie. Výsledok bol devastujúci — Wittmann zničil okolo 30 spojeneckých vozidiel. Podľa dostupných údajov to bolo až 14 tankov, 15 transportérov a dve protitankové delá, a to v priebehu približne 15 minút.

Wittmann, príslušník Waffen-SS, napokon v tom istom boji prišiel o vlastný tank. Narodil sa v roku 1914 a padol v roku 1944. Jeho akcia pri Villers-Bocage sa stala jednou z najdiskutovanejších epizód normandského ťaženia — vojensky účinná, ale zasadená do kontextu služby v jednotkách, ktorých odkaz zostáva hlboko problematický. Pre Britov znamenal tento deň bolestné poučenie o zraniteľnosti pancierových kolón v úzkom normandskom teréne.

Narodili sa 13. júna

Heinrich Hoffmann (1809–1894)

Nemecký psychiater a spisovateľ Heinrich Hoffmann prišiel na svet 13. júna 1809. Hoffmann bol predovšetkým lekárom, no do kultúrnych dejín sa zapísal perom. Je autorom knihy Der Struwwelpeter (Rastrepený Peter) — ilustrovanej knižky pre deti, ktorá zobrazuje rôzne formy detskej neposlušnosti a ich drastické následky. Dielo, pôvodne napísané ako vianočný darček pre vlastného syna, sa stalo fenoménom nemeckej detskej literatúry a dodnes vyvoláva diskusie o pedagogických metódach 19. storočia. Hoffmann zomrel v roku 1894.

Carl Schmidt (1822–1894)

V ten istý deň, o trinásť rokov neskôr, sa v Livónskej gubernii Ruského impéria narodil Carl Ernst Heinrich Schmidt — baltsko-nemecký chemik a akademik. Schmidt pôsobil na pomedzí chemických a biologických vied a zanechal stopu v analytickej chémii. Rovnako ako Hoffmann zomrel v roku 1894.

Odišli 13. júna

John Cox Bray (1842–1894)

Trinásty jún 1894 bol posledným dňom austrálskeho politika Johna Coxa Braya. Bray sa zapísal do dejín Južnej Austrálie ako jej 15. premiér a zároveň prvý, ktorý sa na austrálskej pôde aj narodil. Úrad zastával v rokoch 1881 až 1884. Rok jeho smrti — 1894 — je pozoruhodnou zhodou: v tom istom roku odišli aj Hoffmann aj Schmidt, obaja narodení práve 13. júna.

Trinásty jún je dňom objaviteľov, ktorí čelili divočine, bojovníkov, ktorí čelili nepriazni osudu, a ľudí, ktorých dielo prežilo ich samých. Od vodopádov Missouri po normandské krížne cesty — tento dátum pripomína, že dejiny sa písali všade tam, kde sa niekto rozhodol ísť ďalej, aj keď to vyzeralo nemožné.