Keď sa 13. júna 1944 — presne týždeň po vylodení v Normandii — britská 7. obrnená divízia presúvala cez mestečko Villers-Bocage, nikto nečakal, že ju zastaví jediný Tiger. Za jeho riadidlami sedel Michael Wittmann, veliteľ tanku Waffen-SS.
V priebehu pätnástich minút Wittmann so svojím Tigerom zničil až 14 tankov, 15 transportérov a dve protitankové delá. Celkovo jeho jednotka vyradila okolo 30 spojeneckých vozidiel. Britský postup sa zastavil. Jedna z najskúsenejších britských divízií — tá istá, ktorá prenasledovala Rommela po Afrike — narazila na stenu v podobe jedného muža a jedného stroja.
Paradox tejto udalosti je dvojaký. Po prvé, spojenecké velenie malo v tom čase drvivú materiálnu prevahu, no v úzkych uliciach normandského mestečka bola zbytočná. Kolóna sa tiahla po jedinej ceste a Wittmann ju odstrihol z boku. Po druhé, sám Wittmann v tom istom boji prišiel o svoj tank — napriek tomu bol výsledok pre Britov katastrofálny.
Villers-Bocage sa stal jednou z najštudovanejších tankových zrážok druhej svetovej vojny. Nie pre veľkosť bitky, ale práve pre jej neúmernosť: jediný tank proti celej divízii. Wittmann padol o dva mesiace neskôr, v auguste 1944.