Trinásty jún sa v dejinách spája s expedíciami, ktoré posúvali hranice geografického poznania, aj s mužmi, ktorí formovali modernú vedu.
Keď oceánsky prúd sľuboval cestu k pólu
V roku 1881 sa skončila výprava lode USS Jeannette, ktorá sa pokúsila dosiahnuť severný pól cez Beringov prieliv. Celá expedícia stála na vtedajšej vedeckej hypotéze — že teplý tichomorský prúd Kuro Šiwo preniká na sever a otvára cestu k domnelému „otvorenému polárnemu moru". Hypotéza sa ukázala ako mylná. Ľady loď rozdrvili a potopili ju. No práve unášanie trosiek Jeannette naprieč Arktídou neskôr inšpirovalo Fridtjofa Nansena k jeho slávnej expedícii na lodi Fram a prispelo k pochopeniu arktických prúdov.
Prvý biely Američan pred Veľkými vodopádmi Missouri
O takmer osemdesiat rokov skôr, 13. júna 1805, Meriwether Lewis počas expedície Corps of Discovery ako prvý biely Američan uzrel Veľké vodopády rieky Missouri. Lewisova a Clarkova výprava nebola len dobrodružstvom — systematicky mapovala topografiu, zaznamenávala neznáme druhy rastlín a živočíchov a zbierala etnografické údaje o domorodých národoch. Bola to prvá veľká vedecká expedícia mladých Spojených štátov naprieč kontinentom.
Struwwelpeter a zrod detskej psychiatrie
V tento deň roku 1809 sa narodil Heinrich Hoffmann — nemecký psychiater, ktorý sa do dejín zapísal paradoxne nie odbornou prácou, ale detskou knihou. Jeho Der Struwwelpeter (Rastrepený Peter) zobrazoval deti s problémovým správaním a ich drastické následky. Z dnešného pohľadu ide o pozoruhodný dokument: Hoffmann ako psychiater vlastne popularizoval myšlienku, že detské správanie je hodné odborného záujmu — v dobe, keď detská psychológia ako disciplína ešte neexistovala.
Chemik z Livónska
V roku 1822 sa narodil Carl Schmidt, baltsko-nemecký chemik pôsobiaci v Ruskej ríši. Schmidt sa venoval analytickej chémii a akademickému výskumu v období, keď sa chémia definitívne oddeľovala od alchýmie a upevňovala sa ako exaktná veda s vlastnou metodológiou.
Tiger I: stroj, ktorý zmenil pravidlá boja
Bitka pri Villers-Bocage 13. júna 1944 bola predovšetkým demonštráciou technologickej prevahy. Michael Wittmann vo svojom tanku Tiger I zničil za pätnásť minút až 14 tankov, 15 transportérov a dve protitankové delá. Tiger I predstavoval vtedajší vrchol pancierovej technológie — jeho 88 mm kanón a hrubý pancier z neho robili na bojovom poli takmer neporaziteľného súpera. Zároveň však ilustroval klasický inžiniersky kompromis: bol drahý, poruchový a ťažko vyrobiteľný. Kvantita napokon zvíťazila nad kvalitou.
Jeden deň, päť príbehov — a v každom stopa vedeckého poznania, ktoré posunulo svet ďalej.