Šestnásty jún je v dejinách zapísaný ako dátum literárneho zázraku, vojenských obratov, filmového prielomu aj vedeckých začiatkov. Pozrime sa na udalosti, ktoré tento deň formovali.
1904 – James Joyce a Nora Barnacle: rande, z ktorého sa zrodil Ulysses
Írsky spisovateľ James Augustine Aloysius Joyce sa 16. júna 1904 prvýkrát stretol s Norou Barnacle — a tento deň mu natoľko prirástol k srdcu, že doň zasadil celý dej svojho monumentálneho románu Ulysses. Toto dielo, publikované v roku 1922, mapuje jeden jediný dublinský deň cez prizmu rôznych literárnych štýlov, predovšetkým prúdu vedomia, a paralelne sleduje epizódy Homérovej Odysee.
Joyce, narodený v roku 1882, patril k najvplyvnejším autorom 20. storočia a k pilierom modernistického hnutia. Bol nielen románopiscom, ale aj básnikom a literárnym kritikom. Umrel v roku 1941, no jeho odkaz žije dodnes — 16. jún sa na celom svete oslavuje ako Bloomsday, pomenovaný podľa hlavnej postavy Leopolda Blooma.
Je to vzácny prípad, keď osobný ľúbostný príbeh jedného muža pretvoril obyčajný júnový deň na medzinárodný literárny sviatok. Bez Nory Barnacle by Ulysses možno vyzeral celkom inak — alebo by sa odohral v celkom iný deň.
1755 – Pád pevnosti Beauséjour: koniec francúzskej obrany v Akádii
Po dvojtýždňovom obliehaní sa 16. júna 1755 francúzsky veliteľ pevnosti Beauséjour na území dnešného Nového Brunšviku v Kanade vzdal britským silám. Táto bitka ukončila tzv. vojnu otca Le Loutra a zároveň otvorila britskú ofenzívu v akádsko-novoškotickom priestore Sedemročnej vojny.
Boj o Fort Beauséjour sa odohral na Chignectskej šiji a jeho dôsledky boli ďalekosiahle. Britské víťazstvo tu začalo reťaz udalostí, ktoré napokon viedli k úplnému zániku francúzskeho koloniálneho panstva v Severnej Amerike. Pre francúzskych osadníkov — Akádčanov — to bol začiatok tragickej kapitoly ich dejín. Pre Britov zasa kľúčový strategický úspech, ktorý im otvoril cestu k ovládnutiu celého kontinentu.
1801 – Narodenie Julia Plückera: matematik, ktorý pripravil cestu k objavu elektrónu
V tento deň sa v roku 1801 narodil Julius Plücker, nemecký matematik a fyzik, ktorý zomrel v roku 1868. Plücker zanechal zásadnú stopu v analytickej geometrii a ako priekopník výskumu katódových lúčov nepriamo pripravil pôdu pre neskorší objav elektrónu.
Okrem toho výrazne rozšíril štúdium tzv. Laméových kriviek. Plückerova práca stála na rozhraní čistej matematiky a experimentálnej fyziky — kombinácia, ktorá bola v 19. storočí zriedkavá, a o to cennejšia. Jeho experimenty s katódovými lúčmi inšpirovali generácie fyzikov, ktorí na jeho základoch budovali moderné chápanie subatomárneho sveta.
1806 – Narodenie Edwarda Davyho: zabudnutý priekopník telegrafu
Len o päť rokov neskôr, 16. júna 1806, sa narodil Edward Davy — anglický lekár, vedec a vynálezca, ktorý zomrel v roku 1885. Davy zohral kľúčovú úlohu vo vývoji telegrafie a je mu pripisovaný vynález elektrického relé.
Hoci sa s históriou telegrafie zvyčajne spájajú iné mená, Davyho prínos bol zásadný. Elektrické relé — zariadenie, ktoré umožňuje slabému signálu ovládať silnejší obvod — sa stalo základným stavebným prvkom nielen telegrafných sietí, ale celej elektrotechniky. Bez tohto vynálezu by komunikácia na veľké vzdialenosti zostala ešte dlho v ríši fantázie.
1804 – Smrť Johanna Adama Hillera: otec nemeckého Singspielu
Šestnásty jún 1804 je dňom úmrtia Johanna Adama Hillera, nemeckého skladateľa, dirigenta a hudobného publicistu, narodeného v roku 1728. Hiller je považovaný za tvorcu Singspielu — ranej formy nemeckej opery, v ktorej sa striedajú spievané a hovorené pasáže.
V mnohých svojich operách spolupracoval s básnikom Christianom Felixom Weißem. Singspiel ako žáner mal obrovský vplyv na neskorší vývoj nemeckej hudobnej kultúry — bez Hillerovho priekopníckeho úsilia by cesta k Mozartovmu Únos zo Serailu či Čarovnej flaute vyzerala celkom inak. Hiller tak patrí medzi tých tvorcov, ktorých meno síce široká verejnosť nepozná, no ktorých vplyv rezonuje dodnes.
1936 – Letecká tragédia pri Hyllestade: sedem obetí bez šance na prežitie
Dňa 16. júna 1936 sa lietadlo Junkers Ju 52 nórskej spoločnosti Norwegian Air Lines zrútilo do horského svahu neďaleko obce Hyllestad v Nórsku. Všetkých sedem osôb na palube zahynulo.
Junkers Ju 52, pôvodne navrhnutý a vyrábaný nemeckou leteckou spoločnosťou Junkers, bol predstavený v roku 1930 ako civilné dopravné lietadlo. Neskôr ho nacistické Nemecko adaptovalo na vojenský transportný stroj. V tridsiatych rokoch však slúžil predovšetkým ako civilný prepravný prostriedok na linkách po celej Európe. Nešťastie pri Hyllestade pripomína, ako krehké bolo letectvo v jeho ranom komerčnom období — horský terén, nepredvídateľné počasie a obmedzená navigačná technika robili z každého letu riziko.
1960 – Psycho vstupuje do kín: Hitchcock mení pravidlá hororu
Šestnásty jún 1960 priniesol do amerických kín film Psycho — psychologický horor režiséra Alfreda Hitchcocka, natočený podľa rovnomenného románu Roberta Blocha. Bloch, narodený v roku 1917, bol americký spisovateľ špecializujúci sa na kriminálnu, psychologicko-hororovú a fantasy literatúru. Jeho kariéra trvala šesťdesiat rokov, z toho viac ako tridsať strávil prácou pre televíziu a film.
Hitchcockov Psycho sa stal míľnikom v dejinách kinematografie. Scéna v sprche patrí medzi najikonickejšie filmové momenty vôbec. Film zároveň posunul hranice toho, čo bolo v hlavnom prúde hollywoodskej produkcie prípustné — po Psycho sa horor zmenil nenávratne.
Šestnásty jún teda spája literatúru, vedu, vojnu, hudbu, letectvo aj film. Od Joyceovho rande, ktoré zmenilo svetovú literatúru, cez pád francúzskej pevnosti v Kanade, narodenie matematika a vynálezcu, smrť operného priekopníka, leteckú tragédiu v nórskych horách až po Hitchcockov majstrovský horor — tento deň v dejinách rozhodne nebol nudný.