Málokedy sa stane, že meno literárnej postavy prejde do bežného jazyka tak hladko ako slovo odysea. Jeho príbeh začína v starovekom Grécku — a dodnes nekončí.
Pôvod. Slovo pochádza z gréckeho mena Odysseús (Ὀδυσσεύς), hrdinu Homérovho eposu Odysseia, napísaného pravdepodobne v 8. storočí pred naším letopočtom. Samotné meno podľa antických výkladov súvisí s gréckym slovesom odýssomai — hnevať sa, nenávidieť. Odysseus bol teda doslova „ten, voči komu sa (bohovia) hnevajú". Epos opisuje jeho desaťročnú cestu domov z Tróje, plnú nástrah, pokušení a strát.
Vývoj. Z latinskej podoby Odyssea sa slovo rozšírilo do väčšiny európskych jazykov. Najprv ako názov konkrétneho diela, postupne však ako všeobecné pomenovanie pre akúkoľvek dlhú, strastiplnú cestu. V slovenčine sa ustálil tvar odysea s malým začiatočným písmenom práve v tomto prenesenom význame.
Joyce a Bloomsday. Práve 16. júna 1904 začal írsky spisovateľ James Joyce vzťah s Norou Barnacleovou — a tento dátum si vybral ako deň, v ktorom sa odohráva celý jeho román Ulysses (1922). Joyce v ňom paralelne sleduje epizódy Homérovej Odysey, pričom ich zasadil do jediného dňa v Dubline. Ulysses je latinizovaná podoba mena Odysseus. Joyce tak dokázal, že odysea nemusí trvať desať rokov — stačí jeden deň, ak ho prežívate dosť intenzívne. Modernistický prúd vedomia, ktorým je román písaný, z neho urobil jeden z najvplyvnejších textov 20. storočia.
Dnešné použitie. Slovo odysea dnes funguje univerzálne. Hovoríme o „byrokratickej odysei", „odysei za bývaním" či „kozmickej odysei" — vďaka Kubrickovi a Clarkovi. Vždy označuje cestu, ktorá je dlhšia, ťažšia a nepredvídateľnejšia, než sa pôvodne zdalo.
Jazykový fakt. Slovenčina patrí medzi jazyky, kde sa slovo odysea píše výlučne s krátkym o a bez zdvojenia spoluhlásky s — na rozdiel od pôvodného gréckeho tvaru s dvojitým sigma. Zaujímavé je tiež, že zatiaľ čo v angličtine a francúzštine prevláda latinizovaný tvar Ulysses/Ulysse, slovanské jazyky si zachovali bližšiu väzbu na grécky originál.