Osemnásty jún patrí medzi dni, ktoré formovali Európu. Stretávajú sa v ňom osudy dvoch francúzskych velikánov — jedného, ktorý na bojisku definitívne padol, a druhého, ktorý pred mikrofónom povstal. Medzi nimi sa rozprestiera príbeh vojenskej katastrofy, rockovej revolúcie aj tichej literárnej geniality.
1815: Waterloo — posledná bitka cisára
Napoleon Bonaparte vstúpil do 18. júna 1815 ako muž, ktorý sa pokúsil o nemožné. Po úteku z Elby a návrate na francúzsky trón počas takzvaných Sto dní zhromaždil armádu a vytiahol proti koalícii európskych mocností. Pri belgickom Waterloo sa stretol s britskými a pruskými silami — a prehral.
Bitka pri Waterloo nebola len vojenskou porážkou. Bola bodkou za celou epochou. Napoleon, muž, ktorý sa z korzického dôstojníka vypracoval na cisára Francúzov, ktorý prekrojil mapu Európy a viedol vojny od Egypta po Moskvu, tu definitívne stratil moc. Po Waterloo nasledovalo zajatie, vyhnanstvo na Svätú Helenu a smrť v roku 1821.
Na tom istom bojisku padol aj waleský generál Thomas Picton. Drsný, priamočiary veliteľ, ktorého vojvoda z Wellingtonu označil za „najhrubšieho čerta, aký kedy žil", no zároveň ho považoval za mimoriadne schopného. Picton, narodený v roku 1758, bojoval v napoleonských vojnách a pri Waterloo zaplatil najvyššiu cenu. Historik Alessandro Barbero o ňom napísal, že bol „rešpektovaný pre svoju odvahu a obávaný pre svoju výbušnú povahu". Smrť ho zastihla v boji — ako vojaka, ktorým celý život bol.
1940: Hlas z Londýna
Presne 125 rokov po Waterloo, 18. júna 1940, zaznel z londýnskeho rozhlasu hlas, ktorý zmenil dejiny Francúzska. Generál Charles de Gaulle predniesol svoju slávnu Výzvu 18. júna — prejav, ktorý sa dodnes považuje za moment zrodu francúzskeho odboja.
Francúzsko bolo na kolenách. Nemecký Wehrmacht valcoval krajinu, maršál Pétain smeroval k prímeriu a kolaborácii. De Gaulle, vtedy relatívne neznámy brigádny generál, odletel do Londýna a odmietol kapituláciu. Jeho rozhlasový prejav nebol rétorickým majstrovstvom — bol aktom vzdoru. Vyzval Francúzov, aby pokračovali v boji.
Z tohto momentu vyrástlo Hnutie slobodných Francúzov, ktoré de Gaulla priviedlo na čelo dočasnej vlády v rokoch 1944 až 1946. Neskôr sa vrátil k moci v roku 1958, keď ho prezident René Coty povolal z ústrania počas alžírskej krízy. De Gaulle tak prešiel cestu od vyhnaného generála po zakladateľa Piatej republiky — a všetko sa to začalo jedným prejavom v júni 1940.
1953: Tragédia v Tačikave
Nie každý 18. jún priniesol hrdinstvo. V roku 1953 sa americké nákladné lietadlo Douglas C-124 Globemaster II zrútilo krátko po štarte z japonskej základne Tačikawa. Zahynulo všetkých 129 ľudí na palube.
C-124, prezývaný „Old Shaky" — Starý trasľavý —, bol ťažký transportný stroj so štyrmi piestovými motormi, vyrábaný spoločnosťou Douglas Aircraft Company v kalifornskom Long Beach. Katastrofa pri Tačikave sa stala jedným z najhorších leteckých nešťastí svojej doby. Pripomína, že vojenské letectvo si vyberá obete aj mimo bojových operácií.
1967: Hendrix a horiaca gitara
Rok 1967. Kalifornia. Monterey International Pop Festival. Na pódium vystúpil Jimi Hendrix — a na konci vystúpenia zapálil svoju gitaru.
Ten moment sa stal ikonou rockovej hudby. Hendrix, rodák zo Seattlu, nebol len gitarista. Bol zvukovým vizionárom, ktorý posúval hranice toho, čo elektrická gitara dokáže. Sieň slávy rock and rollu ho označila za „pravdepodobne najväčšieho inštrumentalistu v dejinách rockovej hudby". Zomrel v roku 1970 vo veku 27 rokov, no jeho vplyv pretrváva dodnes. Horiaca gitara z Monterey zostáva symbolom éry, keď hudba prestala byť len zábavou a stala sa manifestom.
Narodení 18. júna
Ivan Alexandrovič Gončarov (1812–1891)
Ruský románopisec a novinár sa narodil 18. júna 1812. Gončarov je autorom románov Obyčajný príbeh, Oblomov (1859) a Priepasť. Práve Oblomov — portrét lenivého, apatického statkára — sa stal jedným z najvýznamnejších diel ruskej literatúry 19. storočia. Slovo „oblomovčina" dodnes v ruštine označuje pasivitu a neschopnosť konať. Gončarov okrem písania pôsobil aj v štátnej službe, kde zastával funkciu cenzora — paradoxná pozícia pre literáta.
Auguste-Théodore-Paul de Broglie (1834–1895)
Francúzsky filozof a akademik, abbé de Broglie, pôsobil ako profesor apologetiky na parížskom Institut Catholique. Venoval sa obhajobe kresťanskej viery prostredníctvom filozofických a vedeckých argumentov. Hoci dnes nie je tak známy ako jeho príbuzní z rodu de Broglie — medzi ktorými neskôr vynikol nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Louis de Broglie —, vo svojej dobe patril k rešpektovaným hlasom katolíckej intelektuálnej tradície.
Osemnásty jún je dňom kontrastov. Napoleon na ňom padol, de Gaulle vstal. Hendrix zapálil gitaru, Gončarov napísal o mužovi, ktorý sa nechcel ani zdvihnúť z pohovky. Vojenské lietadlo sa zrútilo, generál Picton padol v boji. Dejiny si v tento deň nevyberajú — berú aj dávajú súčasne.