18. júna 1967 urobil americký gitarista Jimi Hendrix na festivale v Monterey niečo, čo by každého iného hudobníka diskvalifikovalo — na konci vystúpenia podpálil svoju gitaru priamo na pódiu. Namiesto škandálu sa z toho stal jeden z najslávnejších momentov v dejinách rockovej hudby.

Paradox je zrejmý. Hendrix, ktorého Rock and Roll Hall of Fame označuje za „pravdepodobne najväčšieho inštrumentalistu v histórii rockovej hudby", si vybudoval nesmrteľnú povesť aktom deštrukcie. Nezničil gitaru preto, že by nevedel hrať — práve naopak. Bol natoľko suverénny vo svojom umení, že si mohol dovoliť obetovať nástroj ako súčasť predstavenia. Plameň pohltil drevo a struny, no zrodil legendu.

Monterey International Pop Festival bol pritom pre Hendrixa zlomovým momentom. V Amerike ho vtedy poznalo len málo ľudí — väčšinu predchádzajúcej kariéry strávil v Británii. Horiaca gitara z neho cez noc urobila hviezdu. Muž, ktorý zomrel len o tri roky neskôr vo veku 28 rokov, stihol za ten krátky čas navždy zmeniť predstavu o tom, čo elektrická gitara dokáže.

Osemnásty jún má vôbec slabosť na prevrátené očakávania. V ten istý deň roku 1815 prehral Napoleon svoju poslednú bitku pri Waterloo — generál, ktorý dobyl pol Európy, definitívne padol. A v roku 1940 predniesol Charles de Gaulle svoj slávny rozhlasový prejav, ktorý sa považuje za začiatok francúzskeho odboja — v čase, keď Francúzsko fakticky kapitulovalo, jeden hlas odmietol prijať porážku.

Niekedy stačí jeden oheň, jeden prejav alebo jedna prehra, aby sa prepísal celý príbeh.