Osemnásty jún patrí medzi dátumy, ktoré opakovane prekreslili mapu Európy. A zakaždým sa to dotklo aj slovenského priestoru — priamo či nepriamo.

Waterloo a koniec napoleonskej éry (1815)

Napoleon Bonaparte prehral 18. júna 1815 svoju poslednú bitku pri Waterloo. Pre Slovákov žijúcich v Habsburskej monarchii to nebol vzdialený príbeh. Rakúsko bolo jedným z kľúčových členov protinapoleonskej koalície a tisíce mužov z Horného Uhorska — dnešného Slovenska — bojovali v cisárskych regimentoch počas celých napoleonských vojen. Waterloo definitívne ukončilo éru, ktorá Slovensko zasiahla aj priamo: v roku 1805 Napoleon porazil rakúsko-ruské vojská pri Slavkove, len 130 kilometrov od Bratislavy, a francúzske jednotky vtedy nakrátko obsadili samotný Prešporok.

Pri Waterloo padol aj britský generál Thomas Picton, veterán napoleonských ťažení, ktorého vojnovú kariéru formovali tie isté konflikty, do ktorých Viedeň posielala aj slovenských brancov.

De Gaullovo volanie (1940)

Keď Charles de Gaulle 18. júna 1940 vysielal z Londýna svoj legendárny prejav — považovaný za zrod francúzskeho odboja — Slovensko už rok existovalo ako vazalský štát nacistického Nemecka. De Gaullova výzva „Francúzsko prehralo bitku, nie vojnu" rezonovala v celej okupovanej Európe. O štyri roky neskôr, v auguste 1944, vypuklo Slovenské národné povstanie — najväčší ozbrojený odpor proti nacizmu v strednej Európe. Oba odboje, francúzsky aj slovenský, vychádzali z rovnakého odmietnutia kolaborácie.

Tachikawa a studená vojna (1953)

Haváriu transportného lietadla Douglas C-124 Globemaster II pri japonskej Tachikave, pri ktorej zahynulo všetkých 129 ľudí na palube, sledovali Slováci len cez filter komunistickej propagandy. Rok 1953 — rok Stalinovej smrti — bol na oboch stranách železnej opony časom napätia. Slovensko stálo na opačnej strane barikády ako americké vojenské základne v Japonsku. Táto katastrofa, najhoršia letecká nehoda svojej doby, sa v československej tlači hodila ako dôkaz amerického militarizmu.

Hendrix v plameňoch (1967)

Jimi Hendrix 18. júna 1967 na festivale v Monterey zapálil svoju gitaru — gesto, ktoré sa stalo ikonou rockovej vzbury. Za železnou oponou sa o tom Slováci dozvedali so značným oneskorením, ak vôbec. Rok 1967 bol predzvesťou Pražskej jari: uvoľňovanie prichádzalo po kvapkách a západná rocková hudba sa do Československa dostávala cez Hlas Ameriky, pašované platne a magnetofónové pásky. Hendrixov oheň na Monterey symbolizoval slobodu, ktorá bola za oponou ešte nedosiahnuteľná — a o rok nato ju tanky opäť udusili.

Narodeniny a slovenský kontext

Ivan Gončarov (nar. 1812), autor románu Oblomov, patril k ruským spisovateľom, ktorých diela formovali slovenskú literárnu inteligenciu 19. storočia. Slovanská vzájomnosť a orientácia na Rusko boli pre štúrovcov a ich nasledovníkov kľúčové — ruská literatúra sa čítala, prekladala a považovala za vzor.


Osemnásty jún ukazuje, ako sa veľké dejiny opakovane prelamovali cez malý stredoeurópsky priestor — či už išlo o napoleonské vojny, odboj proti nacizmu, alebo rock'n'roll presakujúci cez železnú oponu.