Ivan Gončarov — 214 rokov (1812–1891)
Ruský prozaik, ktorého meno sa stalo synonymom literárnej analýzy ľudskej pasivity. Jeho román Oblomov z roku 1859 vytvoril archetyp nečinného zemana, neschopného vstať z pohovky — postavu natoľko presvedčivú, že ruština získala slovo „oblomovščina" pre apatiu celej spoločenskej vrstvy. Okrem písania pôsobil ako štátny cenzor, čo je irónia hodná jeho vlastnej prózy. Z trojice románov — Obyčajný príbeh, Oblomov a Útes — práve stredný prežil storočia ako diagnostický text o tom, čo sa stane, keď talent narazí na nechuť konať.
Auguste-Théodore-Paul de Broglie — 192 rokov (1834–1895)
Francúzsky abbé a profesor apologetiky na Institut Catholique v Paríži. V dobe, keď európska inteligencia masovo opúšťala cirkev, Broglie sa pokúšal budovať intelektuálnu obranu viery akademickými nástrojmi. Nepatril medzi veľké mená francúzskej filozofie, no jeho práca reprezentuje generáciu, ktorá odmietla vnímať teológiu a vedu ako nezmieriteľné protiklady.