Keď sa 20. júna 1975 dostal do amerických kín film Čeľuste od Stevena Spielberga, nikto netušil, že práve vzniká nový fenomén — letný blockbuster. Slovo, ktoré dnes automaticky spájame s veľkorozpočtovými filmami, má však oveľa temnejší pôvod.
Pôvod. Termín blockbuster sa objavil počas druhej svetovej vojny v britskej a americkej vojenskej terminológii. Označoval ťažké demoličné bomby s hmotnosťou štyri až osem tisíc libier, schopné zničiť celý mestský blok — odtiaľ doslovný význam: block (blok, Häuserblock) + buster (ničiteľ, rozbiják). Britské noviny tento výraz používali už v roku 1942, keď RAF zhadzovalo tieto bomby na nemecké priemyselné ciele.
Vývoj. Po skončení vojny sa slovo presunulo do civilného jazyka. Najskôr ho prevzala americká reklama — blockbuster znamenal čokoľvek ohromujúce, čo „zbúra konkurenciu". V päťdesiatych rokoch ho začali používať divadelní kritici pre broadwayské hity, pri ktorých sa diváci stavali do radov okolo celého bloku. Hollywoodský priemysel si ho osvojil naplno práve v lete 1975. Čeľuste boli prvým filmom, ktorý v amerických kinách zarobil vyše sto miliónov dolárov, a vytvorili šablónu, podľa ktorej filmové štúdiá dodnes plánujú svoju letnú sezónu.
Dnešné použitie. V súčasnej slovenčine i češtine sa slovo blockbuster používa ako prevzaté, neprechýlené — píšeme ho v pôvodnej podobe. Označuje veľkorozpočtový film s masívnou marketingovou kampaňou a širokým uvedením do kín. Prídavné meno blockbusterový sa v publicistike objavuje bežne.
Jazykový fakt. Blockbuster je jedným z mála slov, ktoré prešli cestu od vojnovej deštrukcie cez reklamný žargón až po neutrálny kultúrny termín — a pritom si na každom stupni zachovali jadro pôvodného významu: niečo tak veľké, že to všetko ostatné zatlačí do úzadia.