Slovenské slovo slnovrat je zložené z dvoch častí: podstatného mena slnko a slovesného základu vrátiť (sa) — teda doslova „obrat, návrat Slnka“. Označuje okamih, keď zdanlivá dráha Slnka po obzore dosiahne svoj krajný bod (najvyšší v lete, najnižší v zime) a začne sa „vracať“ opačným smerom.
Rovnaký obraz v latinčine
Je to zaujímavé, pretože presne rovnaký obraz použili aj starí Rimania. Latinské solstitium, z ktorého pochádza medzinárodný odborný termín solstice, sa skladá z sol („slnko“) a sistere („zastaviť sa“). Slovanské aj latinské slovo teda nezávisle na sebe zachytávajú tú istú predstavu — okamih, keď sa zdanlivý pohyb Slnka na obzore na chvíľu akoby zastavil, než sa vydá opačným smerom.
Dva slnovraty v roku
Slovenčina používa slovo slnovrat pre oba astronomické extrémy roka — letný slnovrat (najdlhší deň, okolo 21. júna) aj zimný slnovrat (najkratší deň, okolo 21. decembra). V oboch prípadoch ide o ten istý fyzikálny princíp, len s opačným znamienkom.