Vo futbalových anketách sa občas objavia rebríčky „najkontroverznejších gólov histórie“ aj rebríčky „najkrajších gólov histórie“. Paradoxom štvrťfinále MS 1986 medzi Argentínou a Anglickom je, že oba tituly patria tomu istému gólu z tej istej hlavy — presnejšie tej istej pravej ruky a tých istých nôh Diega Maradonu, v priebehu necelých piatich minút toho istého zápasu.
Podvod aj dokonalosť naraz
V 51. minúte Maradona rukou nasmeroval loptu popri brankárovi Petrovi Shiltonovi do siete — rozhodca gól uznal, hoci zábery z niekoľkých uhlov jasne ukazujú kontakt s rukou. O tri minúty a 55 sekúnd neskôr predviedol presný opak: sólovú akciu cez celé ihrisko, počas ktorej sa zbavil piatich anglických hráčov vrátane brankára, a ktorú FIFA v roku 2002 vyhlásila za Gól storočia.
Prečo je to paradox
Maradona tak počas jediného polčasu stelesnil dva úplne protikladné archetypy futbalového génia — vypočítavého podvodníka aj nedostihnuteľného umelca. Práve táto kombinácia, nie len samotné víťazstvo 2:1, je dôvod, prečo sa tento zápas dodnes analyzuje ako jeden z najpodivnejších a zároveň najvýnimočnejších v histórii futbalu.