Drvivá väčšina vojakov, s ktorými Britská východoindická spoločnosť 23. júna 1757 pri Plassey zvíťazila, neboli Briti, ale miestni najatí bojovníci — v angličtine označovaní slovom sepoy.
Od perzského jazdca k indickému pešiakovi
Slovo pochádza z perzského výrazu sepāhī, odvodeného od koreňa aspa (kôň) — pôvodne teda označovalo jazdca alebo príslušníka mughalskej jazdy. Postupom času sa význam posunul a slovo sa v perzštine aj v jazykoch, ktoré si ho požičali, začalo používať všeobecnejšie pre vojaka či pešiaka.
Poangličtenie v 18. storočí
Britská východoindická spoločnosť si perzské sepāhī v priebehu 18. storočia poangličtila na sepoy a spočiatku ho používala popri viacerých iných označeniach pre miestne najaté jednotky. Napokon sa práve toto slovo stalo všeobecným pojmom pre indických vojakov slúžiacich pod velením európskych koloniálnych mocností — na vrchole svojej sily mala Východoindická spoločnosť armádu, v ktorej sepoji tvorili až 96 percent z približne 300-tisíc mužov.
Život slova dodnes
Označenie sepoy prežilo pád koloniálnej éry aj Východoindickej spoločnosti — v modernej indickej, pakistanskej aj nepálskej armáde dodnes označuje základnú vojenskú hodnosť, zodpovedajúcu vojakovi či radovému.