Mesto na pokraji varu
V lete 1789 sa Francúzsko topilo v dlhoch a hladomore po niekoľkých zlých úrodách. Kráľ Ľudovít XVI. musel čeliť prázdnej pokladnici, čiastočne aj pre nákladnú podporu americkej Vojny za nezávislosť. Napätie vyvrcholilo 11. júla, keď kráľ znenazdajky odvolal obľúbeného ministra financií Jacquesa Neckera - Parížania to okamžite vyložili ako prípravu na vojenský štátny prevrat proti novozvolenému Národnému zhromaždeniu. V uliciach sa navyše hromadili kráľovské vojská.
Ráno plné neistoty
Ráno 14. júla sa pred pevnosťou Bastila zhromaždil dav, ktorý požadoval vydanie zbraní a pušného prachu uskladneného vnútri. Rokovania s veliteľom pevnosti markízom de Launay sa vliekli hodiny bez výsledku. Okolo pol druhej popoludní sa dav pretlačil do vonkajšieho nádvoria. Padli výstrely - historici sa dodnes nezhodujú, či išlo o zámer alebo nedorozumenie - a boj sa rozhorel naplno. Okolo tretej hodiny priviedli vzbúrené jednotky francúzskej gardy delá. De Launay okolo piatej popoludní kapituloval, keď pochopil, že s obmedzenými zásobami jedla a bez prísunu vody nemá šancu vydržať.
Nepomer síl aj prekvapenie vo väzení
Proti posádke 82 vyslúžilých vojakov a 32 švajčiarskych granátnikov s tridsiatimi delami stálo 700 až 1000 povstalcov posilnených 61 vojakmi francúzskej gardy s piatimi a viac delami. V boji a po ňom zahynulo približne 98 útočníkov a len jeden obranca - de Launay a ďalší členovia posádky boli totiž po kapitulácii davom zabití. Prekvapením bolo, čo sa v pevnosti skutočne našlo: namiesto preplneného väzenia hrôzy tam sedelo len sedem väzňov - štyria falšovatelia, dvaja duševne chorí muži a jeden aristokrat väznený na žiadosť vlastnej rodiny.
Symbol silnejší než realita
Bastila v roku 1789 už dávno nemala veľký vojenský význam, no jej pád sa okamžite stal symbolom triumfu nad kráľovskou svojvôľou. Udalosť rozpútala vlnu povstaní po celom Francúzsku a naštartovala revolúciu, ktorá napokon zmietla stáročný stavovský poriadok. Dodnes je 14. júl francúzskym národným sviatkom - Fête nationale, u nás známym ako Deň Bastily, ktorý pripomína nielen dobytie pevnosti, ale aj neskoršiu Slávnosť federácie z roku 1790, keď si Francúzi po prvý raz pripomenuli výročie revolúcie spoločnou prísahou vernosti novej ústave.