1. júla 1925 vyniesla porota v malom meste Dayton v Tennessee verdikt v procese, ktorý sa zapísal do dejín ako "opičí súd" (Scopes Trial).

O čo išlo

Stredoškolský učiteľ John Scopes bol obžalovaný z porušenia miestneho zákona, ktorý zakazoval na verejných školách vyučovať evolučnú teóriu namiesto biblického výkladu stvorenia človeka. Prípad sa zámerne stal testovacím — Scopes súhlasil, že sa nechá obžalovať, aby sa zákon dostal pred súd a otestovala sa jeho ústavnosť.

Hviezdna zostava právnikov

Na strane obžaloby vystúpil ako mimoriadny prokurátor William Jennings Bryan, trojnásobný prezidentský kandidát a popredný obhajca kresťanského fundamentalizmu. Obhajobu viedol slávny Clarence Darrow, podporovaný právnikmi Americkej únie občianskych slobôd (ACLU). Proces bol prvým súdnym pojednávaním v americkej histórii, ktoré sa vysielalo naživo v rozhlase.

Verdikt aj jeho osud

Porota uznala Scopesa vinným a súd mu vymeral pokutu 100 dolárov. Najvyšší súd Tennessee však o rok neskôr rozsudok zrušil na základe procesnej chyby — pokutu totiž namiesto poroty určil sudca, čo odporovalo vtedajším procesným pravidlám.

Odkaz, ktorý presahuje jeden verdikt

Hoci sa proces v popkultúre často zjednodušuje na jasné víťazstvo vedy nad náboženstvom, realita bola zložitejšia — Scopes bol formálne odsúdený a zákon zakazujúci vyučovanie evolúcie zostal v Tennessee v platnosti ešte štyri desaťročia. Spor medzi vedeckým a náboženským výkladom pôvodu človeka sa navyše v americkom vzdelávacom systéme neuzavrel dodnes.