Po porážke nacistického Nemecka v roku 1945 sa aj Rakúsko - napriek tomu, že bolo formálne považované za "prvú obeť" nacistickej agresie - ocitlo rozdelené na štyri okupačné zóny: americkú, britskú, francúzsku a sovietsku. Podobne ako Berlín bola na štyri sektory rozdelená aj Viedeň.
Desaťročie čakania
Desať rokov trvalo, kým sa spojenecké mocnosti dohodli na podmienkach obnovenia rakúskej štátnosti. Zmluvu napokon podpísali 15. mája 1955 vo Viedni a platnosť nadobudla 27. júla 1955. Posledné okupačné jednotky opustili rakúske územie do 25. októbra 1955.
Neutralita ako vlastné rozhodnutie
Zaujímavosťou je, že samotná Štátna zmluva Rakúsku trvalú neutralitu nenariaďovala - krajina si ju odhlasovala vlastným ústavným zákonom až deň po odchode posledných vojsk, 26. októbra 1955. Prísľub neutrality bol síce kľúčový na získanie súhlasu Sovietskeho zväzu, formálne však ide o samostatné rozhodnutie rakúskeho parlamentu, ktoré dodnes definuje rakúsku zahraničnú politiku.