Farár, básnik, ideológ slovanskej vzájomnosti
Ján Kollár sa narodil 29. júla 1793 v Mošovciach. Študoval teológiu v Jene, kde ho ovplyvnili nemecký romantizmus a myšlienky Johanna Gottfrieda Herdera o svojbytnosti slovanských národov. Od roku 1819 pôsobil ako evanjelický farár v Pešti, kde sa stal duchovným aj kultúrnym vodcom miestnej slovenskej a slovanskej komunity.
Slávy dcera - básnická oslava Slovanstva
Jeho najvýznamnejším dielom je zbierka sonetov Slávy dcera, ktorú postupne rozšíril zo 150 sonetov v roku 1824 až na 615 sonetov v piatich spevoch vo vydaní z roku 1832. Rozvíja v nej myšlienku slovanskej vzájomnosti - kultúrnej a jazykovej spolupatričnosti všetkých Slovanov.
Spor so Štúrom o budúcnosť slovenčiny
Napriek svojmu významu pre slovenské národné obrodenie Kollár v 40. rokoch 19. storočia ostro nesúhlasil s Ľudovítom Štúrom, keď ten v roku 1843 kodifikoval spisovnú slovenčinu založenú na stredoslovenskom nárečí. Kollár presadzoval biblickú češtinu ako spoločný spisovný jazyk Čechov a Slovákov a slovenčinu považoval len za jedno z nárečí. Zomrel 24. januára 1852 vo Viedni, kde pôsobil ako profesor slovanskej archeológie.