Slovo anarchista pochádza z gréckeho anarchia, zloženého z predpony an- ("bez") a slova arché ("vláda, vedenie"). Doslovný význam je teda "bez vládcu" alebo "bez vlády". Do francúzštiny a odtiaľ do ďalších európskych jazykov sa dostalo v 19. storočí, keď filozofi ako Pierre-Joseph Proudhon a neskôr Michail Bakunin rozvinuli anarchizmus ako politickú teóriu odmietajúcu štátnu moc a hierarchiu.
Od teórie k politickému násiliu
Koncom 19. storočia sa časť anarchistického hnutia priklonila k taktike nazývanej "propaganda činom" - presvedčeniu, že symbolický násilný čin dokáže prebudiť masy účinnejšie než teoretické spisy. Obeťami sa v tomto období stali viacerí panovníci a hlavy štátov vrátane francúzskeho prezidenta Sadiho Carnota (1894), rakúskej cisárovnej Alžbety (1898) aj talianskeho kráľa Umberta I., ktorého 29. júla 1900 v Monze zastrelil Gaetano Bresci.
Slovo, ktoré prežilo svojich nositeľov
Napriek týmto útokom zostal anarchizmus ako filozofický smer živý dodnes - v podobách, ktoré s politickým násilím z konca 19. storočia nemajú takmer nič spoločné. Slovo anarchista sa tak nesie dvoma významami naraz: pôvodným, filozofickým, a tým, ktorý mu vtlačila séria atentátov spred vyše sto rokov.