Z latinského "posledný" k diplomatickému nástroju
Slovo ultimátum je odvodené z latinského ultimus - "posledný". V diplomacii označuje konečný návrh alebo požiadavku jednej strany voči druhej, spojenú s hrozbou konkrétnych - často vojenských - dôsledkov, ak protistrana v stanovenej lehote nesplní podmienky. Práve táto neodvolateľnosť je jadrom slova: ultimátum už nie je pozvaním na rokovanie, ale poslednou možnosťou pred akciou.
Ultimátum, ktoré vypršalo 4. augusta 1914
Presne túto podobu malo britské ultimátum z 4. augusta 1914, ktorým Spojené kráľovstvo požadovalo od Nemecka rešpektovanie belgickej neutrality po tom, čo nemecké jednotky deň predtým do Belgicka vtrhli. Keď lehota o polnoci vypršala bez odpovede, kráľ Juraj V. vyhlásil Nemecku vojnu - slovo, ktoré pôvodne označovalo len "poslednú položku", sa tak v ten deň doslova naplnilo aj vo svojom najvážnejšom možnom zmysle.