Zo starogréckej filozofie
Slovo atóm sa odvodzuje od starogréckeho výrazu átomos, zloženého z predpony a- ("bez") a slovesa temnein ("rezať, deliť") - v doslovnom preklade teda "to, čo sa nedá rozdeliť". Pojem v 5. storočí pred Kristom použili filozofi Leukippos a Demokritos na označenie najmenšej, ďalej nedeliteľnej častice hmoty, z ktorej sa podľa nich skladá celý vesmír.
Slovo, ktoré fyzika napokon vyvrátila
Na prelome 19. a 20. storočia fyzici zistili, že atóm v skutočnosti nedeliteľný nie je - skladá sa z jadra a elektrónového obalu a jadro samotné je možné rozštiepiť. Práve táto štiepna reakcia stála aj za bombou, ktorú 6. augusta 1945 zhodili na Hirošimu: slovo, ktoré malo pôvodne označovať absolútnu hranicu deliteľnosti hmoty, sa tak paradoxne spája s udalosťou, pri ktorej ľudstvo túto hranicu prekonalo s ničivými následkami.