Kým sa svet 7. augusta 1998 sústredil na trosky amerických ambasád v Nairobi a Dar es Salaame, len málokto si spomenul, že presne v tejto krajine - vtedy nazývanej Tanganika, dnes Tanzánia - zomrel takmer o storočie skôr jeden zo Slovákov s najdlhšou cestovateľskou históriou.
Debnár, ktorý sa stal svetobežníkom
Samuel Šikeť sa narodil 7. augusta 1863 v Pukanci. Vyučil sa za debnára, no po neúspešnom podnikaní s krčmou vo Viedni sa rozhodol cestovať. Postupne prešiel takmer celú Európu, potom Kanadu, všetky vtedajšie štáty USA, Kubu, Mexiko, Haiti, Kolumbiu, Venezuelu a Brazíliu. V Ázii navštívil Indiu, Čínu, Japonsko, Malajziu, Filipíny aj Borneo, Jávu a Sulawesi, ďalej Austráliu, Nový Zéland a Tasmániu. V Afrike precestoval Egypt, Tunisko, Alžírsko, Madagaskar - a napokon aj nemeckú kolóniu Tanganiku. Jeho cesty sa odhadujú na približne 250 000 kilometrov, absolvované vlakom, loďou aj pešo, a živil sa počas nich písaním do novín a prekladateľstvom - ovládal sedem jazykov.
Smrť v kolónii vo vojnovom stave
Šikeť zomrel 13. januára 1902 v tanzánskej Tange, vtedy súčasti nemeckej kolónie Nemecká východná Afrika, ktorá sa práve nachádzala vo vojnovom stave. Podľa dostupných zdrojov ho pravdepodobne popravili ako podozrivého špióna. Jeho cestovný denník, z ktorého chcel vydať cestopis, sa nezachoval - dodnes je po ňom známych len desať listov, ktoré počas ciest posielal bratovi.
Krajina, v ktorej Šikeť zomrel, je dnes samostatnou Tanzániou - a je aj jedným z dvoch miest, ktoré 7. augusta 1998 zasiahli bombové útoky al-Káidy na americké ambasády. Dva slovenské aj svetové príbehy, ktoré na rovnaký dátum spája to isté miesto na mape, no takmer sto rokov histórie ich delí.