Posledný deň Tenochtitlanu
- augusta 1521, po 79 dní trvajúcom obliehaní, padla do rúk Hernána Cortésa a jeho domorodých spojencov (predovšetkým Tlaxcalčanov) aztécka metropola Tenochtitlan. Mesto zachvátil hladomor, kruté boje a najmä kiahne, ktoré podľa odhadov vyhubili až 40 % obyvateľstva. Posledný aztécky vládca Cuauhtémoc sa pokúsil s rodinou a pokladom ujsť po jazere Texcoco na päťdesiatich kánoách, no Sandovalove brigantíny ho dostihli. Priviedli ho pred Cortésa - a týmto dňom sa skončila zvrchovanosť Aztéckej ríše a začala éra Nového Španielska.
Bitka, ktorá zachránila Viedeň
O stoosemdesiattri rokov neskôr, 13. augusta 1704, sa pri bavorskej dedine Blindheim (odtiaľ anglický názov Blenheim) stretlo takmer 110-tisíc vojakov. Spojenecké vojská pod velením vojvodu z Marlborough a princa Eugena Savojského drvivo porazili francúzsko-bavorskú armádu - protivník stratil vyše 6-tisíc mužov a ďalších vyše 14-tisíc padlo do zajatia, kým spojenci prišli o necelých 4 600 mužov. Víťazstvo zastavilo francúzsky plán vyradiť cisára Leopolda I. z vojny o dedičstvo španielske a s najväčšou pravdepodobnosťou zachránilo Viedeň pred obliehaním.
Nedeľa s ostnatým drôtom
A o ďalších dvestopäťdesiatsedem rokov, v noci z 12. na 13. augusta 1961, dala východonemecká vláda rozkaz uzavrieť hranicu so Západným Berlínom. Cez noc rozorvali dlažbu na uliciach, aby po nich nemohli prejsť autá, a natiahli takmer 156 kilometrov ostnatého drôtu okolo troch západných sektorov mesta. Nemci si túto nedeľu dodnes pamätajú ako „Stacheldrahtsonntag“ - Nedeľu s ostnatým drôtom. Betónové panely pribudli až o pár dní neskôr, no medzera, cez ktorú do roku 1961 utieklo na Západ približne 3,5 milióna Východonemcov (pätina populácie), sa uzavrela v priebehu jediného rána.