Útok, ktorý predchádzala inscenovaná provokácia
Krátko pred piatou hodinou ráno 1. septembra 1939 zaútočila nemecká loď Schleswig-Holstein na poľskú vojenskú základňu na polostrove Westerplatte pri Gdansku. V rovnakom čase prekračovali Wehrmacht jednotky poľské hranice na viacerých miestach naraz - útok, ktorému len deň predtým predchádzala inscenovaná provokácia: prepad rozhlasovej stanice v sliezskych Gliviciach, ktorý mal Nemecku poskytnúť zámienku na vojnu.
Poľská armáda kládla odpor - posádka Westerplatte vydržala sedem dní - no presile nemeckej techniky a taktiky bleskovej vojny (Blitzkrieg) napokon nedokázala čeliť.
Slovensko na strane útočníka
Rovnakého dňa, 1. septembra 1939, prekročili štátnu hranicu bez vyhlásenia vojny aj jednotky vtedajšej Slovenskej republiky - po boku nemeckého spojenca. Slovenská armáda operovala najmä na územiach, ktoré Poľsko získalo na úkor Slovenska v rokoch 1918-1920, 1924 a 1938. Po víťaznom ťažení Slovensko tieto územia späť získalo.
Hitler vtedy Slovensku ponúkal aj ďalšie územné zisky, prezident Jozef Tiso ich však odmietol s tým, že si Slovensko nárokuje len historicky slovenské oblasti. Účasť na vojne po boku nacistického Nemecka napokon definitívne potvrdila postavenie Slovenska ako satelitného štátu Tretej ríše.
Lokálny konflikt sa mení na svetovú vojnu
Veľká Británia a Francúzsko, viazané spojeneckými zmluvami s Poľskom, podali Nemecku ultimátum a už o dva dni, 3. septembra 1939, mu vyhlásili vojnu. Poľsko napriek tomu do troch týždňov padlo - zo západu ho zvieral Wehrmacht, 17. septembra vstúpila do krajiny z východu aj Červená armáda podľa tajného protokolu paktu Ribbentrop-Molotov. Konflikt, ktorý si za šesť rokov vyžiada desiatky miliónov obetí, sa práve začal.