Erupcia, ktorú si všimli dvaja muži naraz
Krátko pred poludním 1. septembra 1859 si britskí astronómovia Richard Carrington a Richard Hodgson nezávisle od seba všimli mimoriadne jasný záblesk na povrchu Slnka - vôbec prvé zaznamenané pozorovanie slnečnej erupcie. Koronálny výron hmoty, ktorý po nej nasledoval, zamieril priamo na Zem a dorazil za necelých 18 hodín - oveľa rýchlejšie, než je bežné.
Telegrafy iskrili, baníci si pripravovali raňajky
Nasledujúca geomagnetická búrka spôsobila po celej Európe a Severnej Amerike kolaps telegrafných sietí - z vedení sršali iskry, operátorov zasahoval elektrický prúd. Niektorí telegrafisti napriek tomu dokázali odosielať správy aj bez pripojených batérií, poháňaní samotným polárnym prúdom v linkách.
Polárna žiara bola natoľko intenzívna a viditeľná až v tropických šírkach, že baníkov v Skalistých horách zobudila v domnení, že už svitá a je čas pripraviť si raňajky. V severovýchodných USA sa dalo pri jej svetle čítať noviny.
Čo by sa stalo dnes
Podobná búrka by v dnešnom svete závislom od elektrických sietí, satelitov a GPS spôsobila škody odhadované až na stovky miliárd až bilióny dolárov. Carringtonova udalosť preto zostáva pripomienkou toho, že vesmírne počasie dokáže ohroziť civilizáciu úplne inak než vojny či prírodné katastrofy, na ktoré sme zvyknutí.