Predstavme si iný záver
Čo keby v roku 1976 nemuseli vedci NASA váhať – čo keby výsledok experimentu Labeled Release na palube Vikingu 2 nebolo možné vysvetliť chemickými reakciami perchlorátov, ale iba a výhradne prítomnosťou mikroorganizmov? Aký by to malo dosah na svet, ktorý práve prežíval vrchol studenej vojny?
Dosah na vedu aj politiku
Potvrdenie mimozemského života by pravdepodobne úplne zmenilo prioritizáciu vesmírnych programov oboch veľmocí. Namiesto pomalého útlmu plánovaných misií k Marsu v 80. rokoch by sme sa mohli dočkať zrýchleného programu návratu vzoriek už koncom 20. storočia, financovaného ako otázka národnej prestíže podobne, ako bol financovaný program Apollo.
Spoločenský dosah by bol pravdepodobne ešte väčší. Objav akéhokoľvek mimozemského života, hoci len mikrobiálneho, by zásadne zasiahol filozofické aj náboženské diskusie o výnimočnosti Zeme a ľudstva – oveľa skôr, než sme na podobnú diskusiu boli pripravení dnešnými nástrojmi astrobiológie.
Prečo sa to nestalo
Realita je opatrnejšia a možno práve preto zaujímavejšia: veda si nemôže dovoliť tvrdiť viac, než dokáže dokázať, a to platí aj vtedy, keď jeden experiment vyzerá presvedčivo. Gilbert Levin síce svoje presvedčenie o objave života nikdy nezmenil, no vedecká obec požadovala (a stále požaduje) dôkaz, ktorý sa nedá spochybniť inou vysvetliteľnou chémiou. Otázka tak ostala otvorená – a spolu s ňou aj priestor pre všetky misie, ktoré sa ju odvtedy snažia definitívne zodpovedať.