Pokus s označenou vzorkou
Oboch pristávacích modulov misie Viking, teda aj toho, čo 3. septembra 1976 pristál na Utopia Planitia, sa týka jeden z najväčších nevyriešených sporov v histórii planetárnej vedy. Medzi štyrmi biologickými experimentmi na palube bol aj takzvaný Labeled Release (LR) – pokus so "označenou vzorkou", ktorý navrhol americký inžinier Gilbert Levin.
Princíp bol jednoduchý: vzorka marťanskej pôdy sa zmiešala s kvapkami živného roztoku obsahujúceho rádioaktívny uhlík. Ak by v pôde boli mikroorganizmy, mali by roztok metabolizovať a uvoľňovať rádioaktívny plyn, ktorý prístroj dokázal zachytiť.
Pozitívny výsledok, ktorému nikto nechcel veriť
Experiment na oboch landeroch Viking priniesol výsledok, ktorý vyzeral presne tak, ako by vyzeral, keby v pôde skutočne bol život. Zvyšné tri biologické experimenty aj následné analýzy zloženia pôdy však žiadne organické molekuly nepotvrdili, takže väčšina vedeckej komunity sa priklonila k záveru, že reakciu spôsobili vysoko reaktívne chemické látky – neskôr identifikované ako perchloráty – a nie živé organizmy.
Gilbert Levin so záverom nikdy nesúhlasil. Od roku 1997 až do svojej smrti v roku 2021 verejne zastával názor, že jeho prístroj skutočne zachytil dôkaz mikrobiálneho života. Vedecký konsenzus zostáva opatrný, no ani dnes, po päťdesiatich rokoch, sa nepodarilo výsledok jednoznačne vyvrátiť ani potvrdiť.
Prečo na tom stále záleží
Budúce misie s návratom vzoriek z Marsu majú ambíciu spor konečne uzavrieť priamou analýzou v pozemských laboratóriách. Do tej doby zostáva experiment z roku 1976 pripomienkou toho, aké opatrné musí byť tvrdenie o objave mimozemského života – a aké ťažké je ho definitívne vyvrátiť.