Splnomocňujúci zákon
- septembra 1940 prijal Slovenský snem ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z., ktorým splnomocnil vládu vtedajšej Slovenskej republiky, aby počas nasledujúceho roka mohla vlastnými nariadeniami "vykonať všetky opatrenia potrebné na vylúčenie Židov zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života a na prevod židovského majetku do nežidovských rúk".
Inými slovami, snem sa svojho zákonodarného postavenia v tejto oblasti dobrovoľne vzdal v prospech vlády – tá tak mohla vydávať protižidovské opatrenia formou nariadení s mocou zákona bez ďalšej parlamentnej kontroly.
Vznik Ústredného hospodárskeho úradu
Jedným z prvých krokov, ktoré vláda na základe zákona podnikla, bolo v septembri 1940 zriadenie Ústredného hospodárskeho úradu, inštitúcie poverenej riadením procesu tzv. arizácie – núteného prevodu židovských živností, podnikov a majetku do nežidovských rúk.
Zákon z 3. septembra 1940 tak nebol izolovaným aktom, ale právnym základom, na ktorý sa v nasledujúcich mesiacoch a rokoch nabaľovali ďalšie opatrenia. O rok neskôr, 9. septembra 1941, nadobudlo účinnosť nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex, a od roku 1942 nasledovali hromadné deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov.
Pripomíname si tento dátum nie kvôli výročiu v pozitívnom zmysle slova, ale preto, že ukazuje, ako sa systematické prenasledovanie skupiny obyvateľstva dokázalo oprieť o riadny legislatívny proces – krok po kroku, zákonom za zákonom.