Opera: keď sa práca stala umením

# Opera: keď sa práca stala umením

Slovo opera vďačí za svoj pôvod latinskému výrazu opus, ktorý znamená jednoducho „práca" alebo „dielo". Jeho množné číslo opera označovalo „diela" či „práce" — teda niečo celkom prozaické, vzdialené od trblietavých javísk a zamatových sedadiel.

Zlom nastal v Taliansku na prelome 16. a 17. storočia. Florentská Camerata, skupina intelektuálov a hudobníkov, sa pokúšala oživiť antickú grécku drámu a vytvorila novú formu — opera in musica, doslova „dielo v hudbe". Postupne sa dlhý názov skrátil na holé opera a z pracovného termínu sa stal názov celého žánru.

Do slovenčiny slovo preniklo cez nemčinu a taliančinu, pričom si zachovalo pôvodný tvar. Zaujímavé je, že slovenčina ho používa ako nesklonné podstatné meno ženského rodu, zatiaľ čo v latinčine bolo stredného rodu v množnom čísle. Jazyk si ho teda prisvojil a pretvoril podľa vlastných pravidiel.

Práve 3. marca 1875 mala v parížskej Opéra-Comique premiéru Bizetova Carmen s mezzosopranistkou Célestine Galli-Marié v titulnej úlohe. Dielo, dnes jedno z najhrávanejších na svete, vtedy publikum šokovalo — bolo príliš surové, príliš realistické. Bizet sa úspechu nedožil; zomrel tri mesiace po premiére.

Dnes slovo opera žije v množstve podôb. V informatike poznáme webový prehliadač Opera, v bežnej reči hovoríme o „opere" aj metaforicky — keď je niečo prehnane dramatické. A v angličtine sa z latinského opus vyvinul aj pojem magnum opus, teda „veľké dielo", životné dielo tvorcu.

Jazykový fakt: Plurál slova opus spôsobuje zmätok dodnes. V hudbe sa používa talianska forma opera ako samostatný pojem, no ak hovoríme o viacerých dielach jedného skladateľa, správny latinský tvar je opera, zatiaľ čo anglický úzus presadil tvar opuses. Slovenčina sa tomuto problému elegantne vyhla — opusy.