# Mesmerizovať: keď sa priezvisko stane slovom
Niektoré slová nevznikli v jazyku — vznikli v človeku. Sloveso mesmerizovať patrí medzi ne. Jeho pôvod je konkrétny: nemecký lekár Franz Anton Mesmer, ktorý zomrel práve 5. marca 1815.
Pôvod. Mesmer v druhej polovici 18. storočia prišiel s teóriou, ktorú nazval animal magnetism — živočíšny magnetizmus. Tvrdil, že medzi všetkými živými aj neživými objektmi prúdi neviditeľná prírodná energia a že lekár dokáže túto energiu presmerovať, a tým liečiť. Jeho seansy v Paríži aj vo Viedni priťahovali davy. Pacienti sedeli okolo kadí s vodou, držali kovové tyče a čakali na „magnetické" pôsobenie Mesmerových rúk. Procedúru začali volať jednoducho mesmerism — mesmerizmus.
Vývoj. Francúzska kráľovská komisia Mesmerove tvrdenia v roku 1784 vyvrátila. No samotný fenomén — že ľudia pod vplyvom sugescie upadali do zvláštnych stavov — nezanikol. V 19. storočí z mesmerizmu vyrástla moderná hypnóza. Slovo mesmerize sa však odpútalo od medicínskeho kontextu a presunulo sa do bežnej reči. Už neoznačovalo liečebnú procedúru, ale stav fascinácie, očarenia, úplného pohltenia pozornosťou.
Dnešné použitie. V súčasnej angličtine aj v slovenčine (mesmerizovať, mesmerizujúci) slovo funguje ako synonymum pre „fascinovať do stavu nehybnosti". Mesmerizujúci výkon, mesmerizujúci pohľad — vždy ide o niečo, čo diváka pripúta na miesto a nedovolí mu odvrátiť zrak. Pôvodná pseudoveda je preč, zostala metafora.
Jazykový fakt. Mesmer nie je jediný, koho meno sa stalo slovom — proces sa v lingvistike nazýva eponymum. No málokto dosiahol taký paradox: vedecká komunita jeho teóriu odmietla ešte za jeho života, no jazyk ju zvečnil. Mesmer ako lekár neuspel. Ako slovo žije dodnes v každom jazyku, ktorý si ho požičal.