# Opera: keď sa z práce stalo umenie
Slovo, ktoré dnes automaticky evokuje sálové lustre, zamatové sedadlá a dramatické árie, má prekvapivo prízemný pôvod. Latinské opus znamená jednoducho „práca" alebo „dielo". Jeho množné číslo — opera — teda doslovne „práce, diela". V stredovekej latinčine sa výraz bežne používal na označenie akéhokoľvek súboru prác, od poľnohospodárskych úkonov po scholastické texty.
Zlom nastal v Taliansku na prelome 16. a 17. storočia. Florentskí intelektuáli z okruhu Camerata sa pokúšali oživiť antickú grécku drámu a pre nový žáner — spojenie hudby, spevu, herectva a scénografie — sa vžilo označenie opera in musica, doslova „dielo v hudbe". Postupne sa dlhý názov skrátil na holé opera.
Práve 9. marca 1842 mala v milánskom divadle La Scala premiéru Verdiho Nabucco — dielo, ktoré talianskemu skladateľovi prinieslo povesť a zároveň potvrdilo operu ako dominantný umelecký formát 19. storočia. Verdi, rodák z okolia Busseta v Parmskej provincii, sa vďaka tomuto titulu premenil z nádejného autora na národného hrdinu zjednocujúceho sa Talianska.
Do slovenčiny slovo preniklo priamo z taliančiny, bez väčších tvarových zmien. Zaujímavé je, že ten istý latinský koreň opus žije v jazyku na viacerých miestach: operácia v medicíne, operátor v technike, kooperácia ako spolupráca. Všetky tieto slová nesú pôvodný význam činnosti, práce, úsilia.
Jazykový fakt na záver: v angličtine sa množné číslo slova opera dlho riešilo ako operas, hoci latinský tvar by bol operae. Taliančina tento problém nemá — opera je tam jednotné číslo ženského rodu, rovnako ako v slovenčine. Jedno z mála slov, kde si náš jazyk s taliančinou rozumie bez prekladateľa.