# Blizzard: keď sneh dostal meno
Slovo, ktoré dnes automaticky vyvoláva obraz zasneženej apokalypsy, má prekvapivo mladý a stále nie celkom objasnený pôvod. Práve Veľká blizzard z roku 1888, ktorá 11. marca zasiahla severovýchod Spojených štátov závejmi presahujúcimi 15 metrov, natrvalo vpečatila tento výraz do slovníka katastrof.
Pôvod. Pred rokom 1870 slovo blizzard v angličtine neoznačovalo snežnú búrku. V staršom použití — doloženom napríklad v americkom slangu tridsiatych rokov 19. storočia — znamenalo prudký úder, ranu päsťou alebo výstrel z pušky. Pravdepodobne ide o onomatopoickú konštrukciu napodobňujúcu krátky, ostrý zvuk, príbuznú slovám ako blaze (plameň), blast (výbuch) či blow (úder). Niektorí jazykovedci hľadajú spojitosť s nemeckým dialektálnym blitz (blesk), čo by vzhľadom na silnú nemeckú imigráciu do amerického Stredozápadu nebolo nelogické.
Vývoj. Prelomovým sa stal rok 1870, keď noviny v Iowe po mimoriadne krutej snežnej búrke prvýkrát použili blizzard v meteorologickom zmysle. Výraz sa rýchlo ujal v americkej tlači. A práve udalosti z marca 1888 ho definitívne povýšili na medzinárodný termín — správy o paralyzovanom New Yorku, stovkách mŕtvych a závejoch zakrývajúcich celé domy obleteli svet aj s týmto slovom.
Dnešné použitie. V modernej angličtine blizzard označuje snežnú búrku s vetrom nad 56 km/h, viditeľnosťou pod 400 metrov a trvaním aspoň tri hodiny. Metaforicky sa používa pre čokoľvek masívne a nekontrolovateľné — a blizzard of emails, a blizzard of regulations. Do slovenčiny slovo preniklo v pôvodnom tvare ako prevzatie, hoci domáca tradícia uprednostňuje výrazy víchrica, metelica či fujavica.
Jazykový fakt. Slovenské metelica pochádza z praslovanského koreňa \mesti (miesti, víriť), rovnakého, z ktorého máme sloveso zamiesť. Kým anglický blizzard napodobňuje zvuk úderu, slovanská metelica* zachytáva pohyb — metenie, krúženie snehu. Dva jazyky, dve rôzne zmyslové skúsenosti tej istej katastrofy.