# Holokaust: slovo, ktoré zmenilo význam navždy

Málokteré slovo v ľudských dejinách prešlo takou radikálnou významovou premenou ako holokaust. Dnes ho spájame takmer výlučne s genocídou európskych Židov počas druhej svetovej vojny — udalosťou, ktorú pripomína aj útek Siegfrieda Lederera z Osvienčimu 5. apríla 1944, uskutočnený s pomocou dôstojníka SS, ktorý sa postavil proti vyvražďovaniu.

Pôvod. Slovo pochádza z gréckeho holókauston (ὁλόκαυστον), zloženiny slov hólos (celý, úplný) a kaustós (spálený). V antickej gréčtine označovalo zápalnú obeť — zviera spálené na oltári celé, bez toho, aby si z neho kňaz alebo obetujúci čokoľvek ponechal. Septuaginta, grécky preklad hebrejskej Biblie, používala tento výraz na preklad hebrejského olah — obeť stúpajúca k nebu v podobe dymu.

Vývoj. Do angličtiny a ďalších európskych jazykov sa slovo dostalo cez latinské holocaustum už v stredoveku, kde si zachovávalo rituálny význam. Postupne sa začalo používať aj metaforicky — pre veľké požiare, katastrofy či masové ničenie. V 18. a 19. storočí ho nachádzame v textoch opisujúcich pogromy a prenasledovanie, no stále bez jednoznačnej väzby na konkrétnu udalosť.

Zlom nastal po roku 1945. Norimberský proces a postupné odhaľovanie rozsahu nacistickej genocídy — zavraždených približne šesť miliónov Židov, dve tretiny európskej židovskej populácie — si vyžiadali slovo, ktoré by túto hrôzu pomenovalo. V angličtine sa Holocaust s veľkým začiatočným písmenom ustálil v 60. a 70. rokoch, definitívne po odvysielaní amerického televízneho seriálu Holocaust (1978). V hebrejčine sa presadil výraz šoa (שואה), znamenajúci katastrofu či záhubu, ktorý mnohí považujú za primeranejší — slovo holokaust totiž so svojím pôvodným významom „zápalná obeť" nepríjemne naznačuje, že vraždy mali akýsi obetný, ba až sakrálny charakter.

Dnešné použitie. V slovenčine aj v ostatných jazykoch funguje holokaust ako jednoznačný historický termín. Používať ho na opis iných tragédií sa považuje za nevhodné relativizovanie. Zároveň sa objavuje v právnom jazyku — popieranie holokaustu je v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska trestným činom.

Jazykový fakt. Je to jedno z mála slov, ktoré stratilo svoj pôvodný význam úplne. Dnes by nikoho nenapadlo použiť holokaust na opis starovekého náboženského rituálu. Grécka zápalná obeť sa stala synonymom najväčšieho zločinu 20. storočia — a slovo, ktoré kedysi patrilo bohom, patrí odteraz pamäti.