# Cisár: titul, ktorý prežil ríše
Siedmeho apríla 1831 sa stal Pedro II. cisárom Brazílie — posledným, ako sa ukázalo. Slovo, ktoré niesol v titule, má však oveľa dlhší príbeh než akákoľvek dynastia.
Pôvod. Všetko sa začína pri jednom mene: Gaius Iulius Caesar. Rímsky vojvodca a diktátor sa stal natoľko synonymom najvyššej moci, že jeho rodové meno prestalo byť priezviskom a premenilo sa na hodnosť. Už jeho adoptívny syn Octavianus ho používal ako súčasť oficiálnej titulatúry a po ňom každý rímsky vládca.
Vývoj. Z latinského Caesar si titul prevzali germánske jazyky — vzniklo stredohornonemecké keiser, neskôr nemecké Kaiser. Práve touto cestou sa slovo dostalo do staroslovienčiny ako cěsarь a odtiaľ do slovenčiny v podobe cisár. Paralelne putovalo aj na východ: grécke kaisar (καῖσαρ) sa cez byzantskú gréčtinu pretavilo do ruského car (царь) — ide o to isté slovo, len výraznejšie skrátené.
Dnešné použitie. Slovenčina pozná cisára predovšetkým z historického kontextu — Habsburská monarchia, rakúsky cisár, nemecký cisár. Žiadny štát dnes titul oficiálne nepoužíva. V prenesenom zmysle sa slovo objavuje v publicistike: „cisár módneho priemyslu" alebo „správa sa ako cisár". Vždy s nádychom absolútnej, často nekontrolovanej moci.
Jazykový fakt. Z jedného rímskeho priezviska vznikli tri odlišné tituly v troch jazykových okruhoch: nemecký Kaiser, slovanský cisár/car a anglický emperor — ten ale pochádza z úplne iného latinského slova, imperator. Angličtina si teda na Caesara nespomenula pri vládcoch, ale uchovala ho inde: v slove caesarean (cisársky rez) a v názve mesiaca July (júl), pomenovanom priamo po Iuliovi Caesarovi. Jedno priezvisko, desiatky jazykov, stovky významov — máloktoré slovo v dejinách prešlo takou kariérou.