Čo sa stalo 18. apríla: Priekopník v zajatí, Superman na scéne a Írsko bez koruny

# Čo sa stalo 18. apríla: Priekopník v zajatí, Superman na scéne a Írsko bez koruny

Osemnásty apríl je dátum, ktorý zanechal v dejinách hlbokú stopu — od bostonského povstania v 17. storočí cez pád leteckého priekopníka v zákopovej vojne až po narodenie superhrdinu, ktorý navždy zmenil populárnu kultúru. Pozrime sa na udalosti, ktoré formovali tento deň.

1689 — Boston sa búri proti kráľovskej správe

Slávna revolúcia, ktorá v novembri 1688 zvrhla kráľa Jakuba II. a na trón dosadila jeho dcéru Máriu II. spolu s jej manželom Viliamom III. Oranžským, mala dôsledky ďaleko za hranicami Britských ostrovov. Keď sa správy o prevrate dostali za Atlantik, provinčná milícia a obyvatelia Bostonu 18. apríla 1689 povstali a zatkli úradníkov Domínia Nová Anglia — správnej jednotky, ktorú Jakub II. vytvoril na upevnenie kontroly nad americkými kolóniami.

Bostonské povstanie bolo jedným z prvých signálov, že kolónie si nenechajú vnútiť správu, ktorá im nebola po vôli. Domínium bolo rozpustené a jednotlivé kolónie získali späť vlastné charty. Viliamov a Máriin režim vládol spoločne až do Máriinej smrti v roku 1694, potom Viliam pokračoval sám. Jakobítske hnutie, ktoré sa snažilo vrátiť na trón zvrhnutého Jakuba alebo jeho potomkov, ešte desaťročia destabilizovalo britskú politiku — no v Bostone sa v ten aprílový deň rozhodlo jasne: starý poriadok padol.

1802 — Odchádza Erasmus Darwin, lekár a renesančný duch

Dňa 18. apríla 1802 zomrel anglický lekár, botanik, básnik, vynálezca a prírodovedec Erasmus Darwin. Narodil sa v roku 1731 a stal sa jednou z kľúčových postáv takzvaného midlandského osvietenstva. Darwin bol fyziológ, slobodomurár, abolicionista a autor rozsiahlych vedeckých básní, v ktorých predznamenal myšlienky evolúcie — desaťročia pred tým, než ich jeho vnuk Charles Darwin sformuloval v diele O pôvode druhov. Erasmus Darwin dokazoval, že veľký intelekt nepozná hranice jednej disciplíny.

1813 — Narodil sa James McCune Smith, prvý afroamerický lekár s titulom

Presne v tento deň v roku 1813 prišiel na svet James McCune Smith — muž, ktorý sa zapísal do dejín ako prvý Afroameričan s lekárskym titulom. Keďže americké univerzity mu cestu k vzdelaniu uzavreli, odišiel študovať na University of Glasgow v Škótsku, kde mu bol udelený titul M.D. Univerzita mu neskôr venovala budovu nesúcu jeho meno.

Po návrate do Spojených štátov sa Smith stal aj prvým Afroameričanom, ktorý v krajine viedol lekáreň. Nebol však len lekárom a lekárnikom — bol aj abolicionistom a autorom. V čase, keď spoločnosť systematicky odmietala uznať schopnosti černošského obyvateľstva, McCune Smith dokazoval svojím životom a prácou presný opak. Zomrel v roku 1865, v roku, keď trinásty dodatok k ústave konečne zrušil otroctvo.

1838 — Chemik, ktorý objavil gálium, samárium aj dysprózium

V roku 1838 sa narodil Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran, francúzsky chemik, ktorý bol z veľkej časti samouk. Napriek tomu — alebo práve preto — sa stal jedným z priekopníkov spektroskopie a objavil tri chemické prvky: gálium, samárium a dysprózium. Rozvinul metódy separácie a čistenia vzácnych zemín, čím položil základy pre celé odvetvie modernej chémie. Zomrel v roku 1912 a jeho meno dnes nesie jedno z čestných miest v dejinách periodickej tabuľky.

1915 — Roland Garros padá za nepriateľské línie

Prvá svetová vojna, 18. apríl 1915. Francúzsky letecký priekopník Roland Garros, jeden z prvých stíhacích pilotov v dejinách, bol zasiahnutý paľbou zo zeme a musel pristáť so svojím lietadlom za nepriateľskými líniami. Garros nebol obyčajný pilot — kariéru v letectve začal už v roku 1909 a v roku 1913 ako prvý človek preletel lietadlom cez Stredozemné more. Po vypuknutí vojny vstúpil do francúzskej armády a stal sa jedným z úplne prvých stíhacích pilotov.

Jeho zajatie bolo pre Francúzsko citeľnou stratou. Garros sa nakoniec dočkal oslobodenia, no vojna si ho predsa vzala — zahynul 5. októbra 1918, necelý mesiac pred prímerím. V roku 1928 po ňom pomenovali slávny tenisový štadión v Paríži — Roland Garros, miesto, kde sa dodnes hrá French Open.

1938 — Superman vstupuje do sveta

Ak existuje deň, keď sa narodila moderná popkultúra superhrdinov, je to 18. apríl 1938. V tento deň vyšiel Action Comics č. 1 od vydavateľstva DC Comics — a s ním sa svetu predstavil Superman, prvý skutočný superhrdina. Stvorili ho dvaja mladí Američania: scenárista Jerry Siegel a kresliar Joe Shuster.

Siegel, narodený v roku 1914, sa neskôr preslávil aj ako spolutvorca postavy Doctora Occulta. Spolu so Shusterom ich v roku 1992 uviedli do Will Eisner Comic Book Hall of Fame a o rok neskôr do Jack Kirby Hall of Fame. No ich najväčším odkazom zostáva muž v modrom s červeným plášťom. Superman nezmenil len komiksy — zmenil celý zábavný priemysel, od filmu cez televíziu až po predaj licencovaných produktov. Všetko sa to začalo v ten aprílový deň výtlačkom za desať centov.

1949 — Írsko sa stáva republikou

Posledná veľká udalosť tohto dňa patrí Írsku. Dňa 18. apríla 1949 nadobudol účinnosť Zákon o Írskej republike (Republic of Ireland Act) z roku 1948, ktorý oficiálne označil Írsko za republiku a ukončil jeho členstvo v Spoločenstve národov (Commonwealth). Spoločenstvo, medzinárodné združenie dnes združujúce 56 členských štátov, bolo priamym dedičstvom Britského impéria. Pre Írsko bol odchod symbolickým zavŕšením dlhého boja za nezávislosť — definitívnym prerušením posledného formálneho puta s britskou korunou.

Osemnásty apríl je dňom letcov aj lekárov, revolucionárov aj tvorcov. Pripomína, že dejiny sa nepíšu len na bojiskách, ale aj v laboratóriách, v lekárňach, na stránkach komiksu — a v parlamentoch, ktoré konečne povedia: sme slobodní.