Pogrom: keď sa ruské slovo stalo medzinárodným synonymom hrôzy

# Pogrom: keď sa ruské slovo stalo medzinárodným synonymom hrôzy

Málokedy sa stane, že jedno slovo z jedného jazyka prenikne do takmer všetkých ostatných — bez prekladu, bez úpravy, bez zmiernenia. Výraz pogrom je presne takýmto prípadom. A jeho celosvetové rozšírenie priamo súvisí s udalosťami, ktoré sa začali práve 19. apríla 1903 v Kišiňove.

Pôvod. Ruské „погром" pochádza zo slovesa „громить" — ničiť, drancovať, rozbíjať. Predpona „по-" dodáva význam dôkladnosti, úplnosti deštrukcie. Doslovne teda: totálne zničenie. V ruštine sa slovo používalo voľnejšie — mohlo označovať aj vojenskú porážku či búrlivú hádku. No koncom 19. storočia sa jeho význam začal zužovať.

Zlom. Séria protižidovských násilností v Ruskom impériu v rokoch 1881–1884 dala slovu konkrétnejšie kontúry. No až kišiňovský pogrom z apríla 1903, pri ktorom zahynulo do 49 ľudí, bolo ťažko zranených vyše 90 a poškodených 1 500 domov, priniesol tento výraz do svetových tlačových agentúr. Anglické, francúzske aj nemecké noviny ho prevzali bez prekladu — žiadny domáci výraz nedokázal zachytiť špecifickú kombináciu davového násilia, etnickej nenávisti a tichého súhlasu úradov.

Slovenčina slovo prijala rovnako priamo. Nepotrebovalo fonetickú úpravu, lebo jeho hlásková stavba zapadá do slovenského systému. Skloňuje sa podľa vzoru „dub" — bez pogromu, o pogrome, pogromom.

Dnešné použitie. Pojem dávno prekročil pôvodný kontext. Historici ho vzťahujú na protižidovské násilie od stredoveku po holokaust. V publicistike sa občas objavuje aj v prenesenom zmysle — „mediálny pogrom", „pogrom na živnostníkov" — hoci takéto metaforické použitie vyvoláva oprávnený odpor. Zľahčovanie, ktoré metafora prináša, totiž rozrieďuje hrôzu, ktorú slovo nesie.

Jazykový fakt. Pogrom patrí do úzkej skupiny slov, ktoré sa rozšírili práve preto, že žiadny preklad nestačil. Podobne ako „gulag" či „apartheid" — slová, ktoré si so sebou nesú celý politický a historický kontext svojho vzniku. Preložiť „pogrom" ako „protižidovské výtržnosti" je technicky správne, no významovo chudobné. Chýba v tom ten prvok organizovanosti v neorganizovanosti, tá špecifická zmes ľudového hnevu a štátneho prižmúrenia očí, ktorú jediné slovo — pogrom — dokáže obsiahnuť.