Medzi udalosťami, ktoré história pripísala 23. aprílu, nenájdeme žiadny veľký športový moment. Napriek tomu sa tento dátum dotýka sveta súťaženia — aj keď v podobe, akú dnes nepoznáme.
Rytieri namiesto atlétov
V roku 1348 boli vymenovaní prví rytieri Rádu podväzku, najstaršieho rytierskeho rádu, ktorý založil anglický kráľ Eduard III. Rád predstavoval najvyššie ocenenie v systéme britských vyznamenaní a bol zasvätený svätému Jurajovi, patrónovi Anglicka.
Rytierske turnaje — jazdecké súboje, boj mečom, streľba z luku — boli v 14. storočí tým, čím je dnes organizovaný šport: verejnou podívanou, meradlom fyzickej zdatnosti a nástrojom spoločenského postavenia. Založenie Rádu podväzku formalizovalo elitu bojovníkov do uzavretého kruhu — niečo ako stredoveká sieň slávy.
Vojny, ktoré zastavili aj šport
Tri z udalostí tohto dňa patria svetovým vojnám:
- 1918 — Britské kráľovské námorníctvo zaútočilo na prístavy Ostende a Zeebrugge v nemecky okupovanom Belgicku. Cieľom bolo zablokovať strategický prístav Bruggy, vzdialený len desať kilometrov od pobrežia.
- 1942 — Luftwaffe začala sériu odvetných náletov za bombardovanie Lübecku.
- 1945 — Americká 90. pešia divízia oslobodila koncentračný tábor Flossenbürg v Bavorsku, založený v roku 1938 na nútené práce väzňov v žulových lomoch.
Oba svetové konflikty znamenali pre šport roky nútenej pauzy — odložené olympiády, zrušené ligy, športoviská premenené na lazarety a sklady. Obnovenie súťaženia bolo vždy aj symbolom návratu k normálnemu životu.
Tento dátum v športe čaká na svoju veľkú chvíľu. Alebo ju už má — len sa o nej nezachoval záznam.