Dvadsiaty tretí apríl je v dejinách poznačený vojnami, rytierstvom aj politikou. Pre Slovákov nie sú tieto udalosti len vzdialené správy zo sveta — viaceré z nich mali priame dôsledky na naše územie a našich ľudí.

Prvá svetová vojna: Briti útočia na belgické prístavy (1918)

Britské kráľovské námorníctvo zaútočilo na nemecké prístavy v Ostende a Zeebrugge v okupovanom Belgicku. Cieľom bolo zablokovať strategický prístav Bruggy, odkiaľ Nemci ohrozovali britské pobrežie. Útok bol neúspešný.

Slovenská väzba: V apríli 1918 boli tisíce slovenských mužov stále v zákopoch — no už nie vždy na „správnej" strane. Na západnom fronte bojovali v rakúsko-uhorských jednotkách, zatiaľ čo v zámorí sa formovali československé légie. Každý neúspešný britský útok predlžoval vojnu, ktorej koniec mal o pol roka priniesť vznik Československa.

Luftwaffe začína odvetné nálety (1942)

Nemecké letectvo spustilo sériu odvetných náletov ako reakciu na britské bombardovanie Lübecku. Luftwaffe — vzdušná zložka Wehrmachtu, obnovená v roku 1935 v rozpore s Versaillskou zmluvou — sa tak zapojila do eskalačnej špirály bombardovania civilných cieľov.

Slovenská väzba: Slovenský štát bol v roku 1942 satelitom Ríše a slovenská armáda bojovala na východnom fronte. Letecká vojna nad západnou Európou sa Slovenska priamo nedotýkala — to sa malo zmeniť až v roku 1944, keď spojenecké bombardéry zasiahli rafinériu v Dubovej pri Bratislave a ďalšie priemyselné ciele.

Oslobodenie Flossenbürgu (1945)

Americká 90. pešia divízia oslobodila koncentračný tábor Flossenbürg v Bavorsku. Tábor vybudovali príslušníci SS v roku 1938 vo Fichtelských horách, neďaleko hraníc s Československom, na nútenú prácu väzňov v žulových lomoch.

Slovenská väzba: Flossenbürg sa nachádzal len niekoľko kilometrov od československej hranice. Medzi väzňami boli aj Slováci — účastníci odboja, Židia deportovaní zo Slovenska, politickí väzni. Tábor a jeho pobočky boli súčasťou systému, do ktorého slovenský režim aktívne posielal vlastných občanov. Oslobodenie prišlo necelé dva týždne pred koncom vojny v Európe.

Z ďalších udalostí tohto dňa

1348 — Anglický kráľ Eduard III. vymenoval prvých rytierov Rádu podväzku, dodnes najvyššieho rytierskeho rádu v britskom systéme vyznamenaní. Stredoveké Uhorsko, ktorého súčasťou bolo Slovensko, malo vlastnú rytierskú tradíciu — no Rád podväzku ostal výsostne anglickou záležitosťou.

1805 — Narodil sa Johann Karl Friedrich Rosenkranz, nemecký filozof a pedagóg. Hegeliánska filozofia, ktorú rozvíjal, ovplyvnila intelektuálne kruhy aj v Uhorsku, kde v tom čase dozrievalo slovenské národné hnutie.

1813 — Narodil sa Stephen A. Douglas, americký politik, ktorý v roku 1858 porazil Abrahama Lincolna vo voľbách do Senátu, no v prezidentských voľbách 1860 mu podľahol. Pre Slovákov je zaujímavý kontext: prvé vlny slovenského vysťahovalectva do USA sa začali práve v období pred americkou občianskou vojnou, v politickom prostredí, ktoré Douglas spoluvytváral.

1839 — Zomrel Jacques Félix Emmanuel Hamelin, francúzsky admirál a prieskumník, ktorý sa plavil po Indickom a Južnom oceáne. Napoleonské vojny, v ktorých slúžil, sa priamo dotkli aj slovenského územia — napoleonské ťaženia cez Bratislavu sú dodnes súčasťou mestskej pamäti.

Každý apríl má svoje vrstvy. Aj keď sa udalosti 23. apríla odohrali v Belgicku, Bavorsku či Anglicku — nitky vždy vedú aj k nám.